Pýtal som sa sám seba: „Kto som?“ Je nemožné spočítať koľko dní a nocí som strávil týmto dotazovaním. Intelekt mi dával odpovede, ktoré som počul od iných ľudí, alebo ktoré vychádzali z podmienenia. Všetky boli zapožičané, bez života. Neprinášali žiadne uspokojenie. Zľahka na povrchu zarezonovali a potom zmizli. Nedostali sa k vnútornému bytiu. Z hĺbky sa neozvala žiadna ozvena. Prišlo veľa odpovedí na túto otázku, ale žiadna nebola tá správna. Tieto odpovede ma nezasiahli. Nemohli dosiahnuť úroveň otázky. Potom som uvidel, že otázka vychádzala zo stredu, ale odpovede sa dotýkali len periférie. Otázka bola moja, ale odpovede prichádzali zvonku - otázka prichádzala z najvnútornejšieho bytia, odpovede boli vnútené z vonku. Tento vhľad sa stal revolúciou. Objavila sa nová dimenzia. Odpovede intelektu boli bezvýznamné. Vôbec neboli dôležité. Ilúzia bola rozbitá. A aká to bolo úľava! Bolo to, ako by zatvorené dvere boli náhle roztvorené - tma sa napĺňala svetlom. Intelekt poskytoval odpovede - a to bola chyba. Kvôli týmto falošným odpovediam, nemohla vzniknúť odpoveď skutočná. Pravda sa tlačila na povrch. V hĺbke vedomia hľadalo semienko cestu na povrch, aby sa dostalo ku svetlu. Intelekt bol prekážkou. Keď sa toto vyjasnilo, odpovede začali miznúť. Znalosť získaná zvonka sa začala vyparovať. Otázka sa dostávala ešte hlbšie. Ja som nič nerobil, len som ďalej pozoroval. Dialo sa niečo nové. Bol som neschopný slova. Čo ostávalo robiť? Ja som bol, nanajvýš, proste pozorovateľom. Reakcie periférie mizli, vytrácali sa, prestávali existovať. Stred teraz začal viac naplno rezonovať.

„Kto som?“ Moje celé bytie pulzovalo týmto smädom.

A aká divoká búrka to bola! Každý nádych sa v tom chvel a otriasal.

„Kto som?“ - ako šíp, táto otázka prepichla všetko a dostala sa dovnútra.

Pamätám si - aký pálčivý smäd to bol! Môj život sa premenil v smäd. Všetko horelo. A ako plameň - otázka horela v popredí: „Kto som?“

Prekvapivé bolo, že intelekt bol úplne tichý. Nekonečný prúd myšlienok bol zastavený. Čo sa stalo? Periféria bola úplne pokojná. Žiadne myšlienky, žiadne podmienenie z minulosti. Zostávalo len ja - a to bolo tiež otázkou. Nie, nie - ja sám som bol otázkou.

A potom výbuch. V jedinej chvíli všetko bolo transformované. Otázka odišla. Odpoveď prišla z neznámej dimenzie. Pravda príde skrze náhly výbuch - nie postupne. Nemôže byť donútená k tomu, aby sa ukázala. Príde. Prázdnota je riešením - nie slová. Byť bez odpovedí - je odpoveďou. Niekto sa včera spýtal - a niekto sa pýta každý deň - „Čo je odpoveďou?“

Ja hovorím: „Ak to zmienim, nebude to mať žiaden zmysel. Význam a zmysel spočíva v tom, že si to človek uvedomí sám.“

Zdroj (text): Osho: Semínka moudrosti

   Zdroj (foto): http://www.freeimages.com/