Náš svet predsa pozná tých nádherných bláznov; všetci veľkí ľudia boli vlastne vždy trošku blázniví - totiž ich okolie ich za takých považovalo. Ich bláznovstvo spočívalo v tom, že sa netrápili, nežili v úzkostiach, nebáli sa smrti a nezaťažovali sa maličkosťami. Žili plne a intenzívne, a vďaka tejto integrite a sile vykvitol ich život ako nádherný kvet - boli plní vône, lásky a smiechu.

Takéto veci budú ale iste vadiť miliónom ľudí okolo vás. Nebudú sa môcť zmieriť s myšlienkou, že sa vám podarilo niečo, čo oni nedokázali; budú sa preto všemožne snažiť vás trápiť. Budú vás odsudzovať a tým sa snažiť zraziť vás na kolená - pokaziť vám tanec, vziať vám radosť - tak, aby ste sa mohli vrátiť späť do klietky.

Musíte zobrať všetku odvahu, a keď vám budú ľudia hovoriť, že ste blázni, majte z toho radosť. Odpovedajte im: „Máte úplnú pravdu, na tomto svete môžu len blázni byť šťastní a plní radosti. Ja som si zvolil bláznivosť s jej radosťou, blaženosťou a tancom; vy ste si zase vybrali rozumnosť a jej biedu, trýzeň a peklo - naše voľby sú rôzne. Buďte si teda rozumní a ponechajte si svoje utrpenie; mne ale ponechajte moju pochabosť. Nebuďte tým dotknutí; ani ja sa necítim byť urazený - na svete je toľko rozumných ľudí, ale mňa to neuráža.“

Bude to len otázka času... Veľmi skoro, len čo sa ľudia zmieria s tým, že ste blázni, prestanú vás obťažovať; a vy potom budete môcť vojsť do jasu svojho pôvodného bytia - budete môcť odhodiť všetku faloš.

Celá naša výchova spôsobuje rozštiepenie mysle. Svojmu okoliu, spoločnosti, celému svetu musíme ukazovať nejakú tvár - a nemusí to byť ani naša skutočná tvár; vlastne to naša pravá tvár byť nesmie. My musíme nastavovať tvár, ktorá sa ľuďom páči, ktorú dokážu oceniť, ktorá je pre nich prijateľná - ich ideológiám a tradiciám - a svoju pravú tvár si musíme ponechať pre seba.

Tento rozpor sa stáva neprekonateľným, pretože medzi ľuďmi trávime väčšinu svojho času, stretávame sa s nimi na každom kroku, jednáme s nimi - len veľmi zriedka bývame naozaj sami. A tak sa pochopiteľne stáva naša maska viac a viac súčasťou nášho ja na úkor našej pravej prirodzenosti.

A spoločnosť vytvára v každom z nás strach - strach z odmietnutia, strach, že sa nám bude niekto smiať, strach zo straty vážnosti, strach z toho, čo by na to povedali ľudia. Sme nútení prispôsobovať sa všetkým tým nevidiacim a nevedomým ľuďom, nesmieme byť sami sebou - to je doteraz všade hlavná tradícia vo svete; nikomu nie je dovolené, aby bol sám sebou.

Kedykoľvek sme v spoločnosti druhej osoby, staráme sa menej o seba; skôr nám ide o to, aký si ten druhý o nás urobí názor.

Keď sme ale sami, napríklad v kúpeľni, správame sa skoro ako deti - niekedy na seba robíme grimasy do zrkadla. Potom ale zistíme, že sa na nás niekto pozerá kľúčovou dierkou, a aj keby to bolo len malé dieťa, okamžite sa začneme správať inak; už je z nás zase naše zvyčajné staré známe ja - rozvážny, usadlý človek, tak ako sa to od nás požaduje.

A najčudnejšie na tom všetkom je, že z tých ľudí máme strach, a oni majú strach zase z nás: všetci sa boja všetkých. Nikto si nepripúšťa svoje pocity, svoju realitu a autenticitu - a napriek tomu po tom všetci túžia, pretože potláčať svoju pravú tvár sa rovná samovražde.

Zodpovednosť máte však len k vlastnému životu, k svojmu bytiu. Neodporujte mu teda, lebo tým na sebe páchate samovraždu, ničíte sami seba. Čo tým získate? Aj keď si vás budú ľudia vážiť, aj keď vás budú považovať za rozvážnych, úctyhodných a počestných ľudí, nenaplní to váš život a vaše bytie. To všetko vám ani trošku neumožní preniknúť do života v jeho nesmiernej kráse.

Na svete ste sami: osamotení ste na svet prišli, osamotení v ňom žijete a osamotení ho tiež opustíte. Všetky názory ostatných ľudí na vás upadnú do zabudnutia; iba vaše pocity a vaša autentická skúsenosť vás budú sprevádzať aj po smrti.

Ani smrť vám totiž nemôže vziať tanec, slzy radosti, čistotu samoty, pokoj, vyrovnanosť, extázu. To čo vám ani smrť nezoberie, je vaším jediným pravým pokladom; avšak to, čo vám môže vziať ktokoľvek, žiadny poklad nie je - to vás len klamú.

MAJTE JEDINÝ ZÁUJEM:

STARAJTE SA A OCHRAŇUJTE TAKÉ KVALITY, KTORÉ SI PONESIETE SO SEBOU ĎALEJ, AJ POTOM, ČO SMRŤ ZNIČÍ VAŠE TELO A VAŠE MYSLENIE - PRETOŽE TIETO KVALITY BUDÚ TÝM JEDINÝM, ČO VÁS BUDE SPREVÁDZAŤ. TO SÚ JEDINÉ SKUTOČNÉ HODNOTY; A LEN TAKÍ ĽUDIA, KTORÍ ICH ZÍSKALI, ŽIJÚ SKUTOČNE - TÍ OSTATNÍ ŽIVOT LEN PREDSTIERAJÚ.

Najlepší spôsob ako sa minúť so životom je zaujať k nemu nejaký postoj. Všetky postoje majú totiž svoj pôvod v našom myslení, ale život existuje mimo nich. Postoje sú naše výmysly, naše predsudky a naše vynálezy. Život naším vynálezom nie je, naopak, my sme iba vlnky na jeho hladine.

Aký postoj k oceánu môže mať jedna z jeho vlniek? Aký postoj k Zemi, Mesiacu, k Slnku a ku hviezdam môže zaujímať steblo trávy? Všetky postoje sú egoistické; a všetky sú hlúpe.

Život nie je filozofia, život nie je problém; život je mystérium. Svoj život by ste nemali žiť podľa nejakého vzorca alebo podľa okolností - tak ako vám to nahovárajú ostatní - ale vyraziť naplno hneď od štartovnej čiary.

Každý by sa mal považovať za prvého človeka na svete; za Adama alebo Evu. Tak sa môžete životu otvoriť a odkryť jeho nekonečné možnosti. Až potom sa obnažíte a budete prístupnejší všetkým možnostiam života.

Postoje fungujú ako bariéry: tak ale nikdy nedosiahnete život, aký v skutočnosti je - len ho prispôsobujete svojej filozofii, svojmu náboženskému presvedčeniu, svojej ideológii; ak ho však prispôsobíte príliš, niečo v ňom odumrie. To, čo z neho vydolujete, bude mŕtvola; môže síce ako život vyzerať, ale napriek tomu ním nebude.

Ľudia to tak robia už celé veky. Hinduisti žijú podľa hinduistického postoja, moslimovia podľa moslimského a komunisti podľa komunistického presvedčenia. Vy ale majte na pamäti jednu základnú pravdu: toto presvedčenie vám zabráni dostať sa do styku so životom, aký v skutočnosti je; postoj skresľujú a vykladajú.

ŽIVOT SÁM JE AKO PRÁZDNE PLÁTNO; STÁVA SA TÝM, ČÍM HO POMAĽUJEME. MÔŽETE HO POMAĽOVAŤ UTRPENÍM, ROVNAKO TAK, AKO BLAHOM. V TEJTO SLOBODE JE SLÁVA ČLOVEKA.

Môžete ju využiť tak, že si urobíte zo života peklo, alebo tak, že sa z vášho života stane niečo krásne, požehnané, blažené, že sa stane nebeským. To všetko záleží na vás; máte k tomu všetku slobodu.

Utrpenie existuje preto, že sú ľudia nerozumní a nevedia, čo na plátno namaľovať. Rozhodnutie je ponechané na vás: v tom je pravá sláva človeka. Je to jeden z najväčších darov Boha človeku. Žiadnemu inému stvoreniu nebol daný dar slobody; všetky zvieratá majú život naprogramovaný.

Človek nie je naprogramovaný, nemusí sledovať stopy. Za to musí stvoriť sám seba, musí vedieť byť seba - tvorivý. Všetko záleží len na ňom: môže sa stať Buddhom alebo Bauhadinom - alebo niekým takým ako bol Adolf  Hitler alebo Benito Mussolini. Môže z neho byť vrah alebo meditujúci človek. Môže sa stať nádherným kvetom vedomia - alebo robotom.

Takzvané náboženstvá minulosti vám hovoria: „Odriekajte si!“ Ja vám však hovorím: „Oslavujte!“ Oni život negujú, popierajú, ja ho potvrdzujem. Oni vám hovoria, že život je niečo zlé, iluzórne, a vytvárajú abstraktnú predstavu Boha, ktorý nie je ničím iným ako projekciou ich vlastnej mysle. A tú projekciu potom uctievajú. To je také inteligentné, také navýsosť hlúpe, až sa človek čuduje, prečo milióny ľudí uverili takému holému nezmyslu. To, čo existuje, je popierané v mene toho, čo je len abstrakciou myslenia. Boh je len slovo, ale oni vám hovoria, že Boh je skutočný.

To život je skutočný: cítite ho biť vo svojom srdci, pulzovať v krvi, je všadeprítomný - v kvetoch, v riekach, vo hviezdach. A oni hovoria, že to všetko je len „mája“, obyčajná ilúzia. Hovoria, že to všetko je stvorené z rovnakej látky ako naše sny. A vytvárajú Boha - samozrejme, každý si vytvára Boha podľa svojich vlastných predstáv. Na svete sú tisíce Bohov.

Hovorím vám, život je jediná pravda, ktorá existuje. Niet iného Boha ako život. Tak si teda dovoľte byť posadnutí životom vo všetkých jeho formách, farbách, rozmeroch - v celom spektre dúhy, vo všetkých jeho tónoch. Ak sa vám táto jednoduchá vec podarí... Je to jednoduché, pretože je to len otázka nezasahovania. Nenáhlite prúd rieky, nechajte ho, nech vás odnesie až do mora. Už je na ceste. Uvoľnite sa, nebuďte napätí a nepokúšajte sa o to byť duchovní. Nevytvárajte žiadnu hranicu medzi hmotou a duchom. Existencia je len jedna, hmota a duch sú len dve strany jednej mince. Relaxujte, oddychujte a nechajte sa unášať prúdom.

Riskujte, nezjednávajte a dozviete sa viac o Bohu, pretože každý správny hráč musí vedieť riskovať. Správny hráč nekalkuluje, ten vie vsadiť do hry všetko. Predstavte si jeho vzrušenie, keď stavil všetko a čaká... čo sa stane teraz? A práve v tej chvíli sa môže otvoriť okno. Táto chvíľa môže spôsobiť premenu vášho vnútorného usporiadania.

Buďte opití, opíjajte sa životom, tým vínom všetkej existencie. Nezostávajte triezvi. Triezvi ľudia sú ako mŕtvoly. Pite víno života. Má v sebe toľko poézie, toľko lásky a toľko šťavy. V ktorejkoľvek chvíli môžete privodiť jar. Stačí, keď ju privoláte a necháte do seba vstúpiť slnko, vietor a dážď.

Pre toto moje posolstvo ma všetci duchovní zatracujú. Domnievajú sa, že popieram Boha. Ja Boha nepopieram. Ja ho v prvom rade ukazujem v jeho skutočnej perspektíve, oživujem ho, privádzam ho bližšie k vám, bližšie než je vaše vlastné srdce - pretože on je vaše pravé bytie, nič oddelené, nič v nedohľadne, nič niekde na nebi, ale TERAZ a TU . Pokúšam sa zničiť práve onú predstavu „tam a potom“. Moje predstava je „TU A TERAZ“, pretože neexistuje iný priestor ako TU, ani iný čas, ako TERAZ.

Zdroj: Osho - Život, láska, smích

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com