Potom jeden z mestských sudcov vystúpil vpred a povedal:

„Prehovor k nám o zločine a treste.“

A on odpovedal týmito slovami:

„Keď váš duch blúdi kdesi vo vetre,

potom vy, sami a nestrážení, spáchate zlo na druhých a tým aj na sebe.

A pre toto spáchané zlo musíte klopať a čakať na istú dobu nepovšimnutí pri bránach požehnaných.

Ako oceán je vaše božské ja;

zostáva navždy nepoškvrnené.

A ako vzduch stúpa, hoci nemá krídla.

A tiež ako slnko je vaša božské ja;

nepozná krtie chodby ani hadie diery.

Ale vaše božské ja nesídli vo vašom bytí samo.

Mnohé vo vás je vyrovnaným človekom, a mnohé vo vás ešte nie je človek,

ale beztvarý trpaslík, ktorý spiaci kráča v hmle a hľadá svoje vlastné prebudenie.

A o človeku vo vás by som teraz rád prehovoril.

Lebo to on, nie vaše božské ja, ani trpaslík v hmle, pozná zločin a jeho potrestanie.

Často som počul, ako hovoríte o tom, kto spáchal zlo, ako by to nebol jeden z vás, ale cudzinec a votrelec vo vašom svete.

Ja však hovorím, že tak ako sviatosť a spravodlivosť nemôžu minúť vznešenosť, ktorá je v každom z vás,

rovnako tak aj hriešnosť a slabosť nemôžu minúť skryté hlbiny, ktoré sú tiež v každom z vás.

A práve tak ako nemôže list zožltnúť bez tichého vedomia celého stromu,

ani ten, kto činí zlo, nemôže páchať zlé skutky bez skrytej vôle vás všetkých.

Ako procesia kráčate spoločne k svojmu božskému ja.

Ste cestou a ste pútnikmi.

A keď jeden z vás spadne, jeho pád je výstrahou pre tých, ktorí idú za ním; je upozornením na kameň vyčnievajúci na ceste.

Áno, a on spadne pre tých, čo sú za ním a idú teraz rýchlejšie a istejšie, bez toho, aby ten kameň odstránili.

A ešte toto, aspoň svojimi slovami, chcem uložiť do vašich sŕdc:

Zavraždený nesie istú zodpovednosť za to, že bol zavraždený,

a okradnutý má istý podiel na tom, že bol okradnutý. Spravodlivý má isté tušenie o činoch hriešnika

a nevinný má istú vinu na skutkoch zločinca. Áno, obvinený je často obeťou ukrivdeného,

a ešte častejšie odsúdený nesie bremeno za nesúdených a neobvinených;

nemôžete oddeľovať správne od nesprávneho a dobré od zlého;

pretože stoja spoločne pred tvárou slnka, tak ako keď sa pretkáva čierna niť s niťou bielou.

A keď sa čierna niť pretrhne, tkáč musí prehliadnuť celú látku a pozorne vyspraviť celú osnovu.

Ak ktokoľvek z vás bude chcieť súdiť nevernú ženu,

nech položí na váhy tiež srdce jej manžela a odmeria jeho dušu riadnu mierou.

A nech ten, kto chce pranierovať útočníka, pozrie do hlbín duše toho, na ktorého zaútočil.

A ak chce ktokoľvek z vás trestať v mene spravodlivosti a zatínať sekeru do stromu zla, nech sa najprv pozrie na jeho korene;

a vtedy nájde korene dobra i zla, plodnosti a neplodnosti, všetky prepletené dokopy v tichom srdci zeme.

A vy sudcovia, ktorí by ste mali byť spravodliví,

aký rozsudok vynesiete nad tým, kto je počestným v tele, ale zlodejom vo svojej duši?

Aký trest by ste vymerali tomu, kto vraždí telom, a napriek tomu je sám ubíjaný vo svojej duši?

A ako potrestáte toho, kto svojím konaním podvádza a utláča druhých,

a pritom je sám nešťastný a cíti sa ako vyhnanec?

A aký trest určíte tým, ktorých výčitky svedomia sú väčšie ako ich zlé činy?

Nie sú snáď výčitky svedomia spravodlivosťou, ktorú vykonáva práve ono právo, ktorému oddane slúžite?

A napriek tomu nemôžete nevinného odsúdiť k výčitkám svedomia, ani od nich nemôžete uľahčiť tomu, kto nesie určitú vinu.

Nepozvané navštívia v noci dom, aby sa ľudia mohli prebudiť a pozrieť im do tváre.

A vy, ktorí by ste mali vedieť, čo je spravodlivosť, ako ju môžete spoznať, kým neuvidíte všetky tieto činy v plnom dennom svetle?

Len vtedy si uvedomíte, že vzostupy aj pády sú prejavom jediného človeka stojaceho na úsvite končiacej noci jeho trpasličieho ja a začínajúceho dňa jeho božského ja.

A že kamene chrámových múrov nie sú vyššie ako najnižšie kamene v jeho základoch."

Zdroj: Kahlil Gibran, Prorok 

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com