„Koľko si myslíte, že máte priateľov?“ spýtal sa jeden spolucestujúci druhého počas nedávnej cesty. Pozrel som sa na neho a predstieral som, že si čítam noviny. V skutočnosti som počúval ich rozhovor, ktorý ma viedol k zamysleniu.

„Tiež som si myslel, že ich mám veľa,“ povedal muž, „kým som nemusel prehodnotiť podstatu priateľstva.“

„Kto nevie, čo je to priateľ?“ premýšľal som. Ale v priebehu rozhovoru som si uvedomil, že naše tradičná predstava priateľstva nevystihuje realitu presne.

Jeho ďalšia otázka smerovala viac k podstate.

„Koľko ľudí, ktorých považujete za svojich priateľov, by ste pozval na svadbu?“

„Tak asi dvesto až tristo.“

„A na krst dieťaťa?“

„Tak asi sedemdesiat až sto.“

„Keby ste chcel ísť dnes večer do kina alebo na štadión, koľkým osobám by ste zavolal?“

„Neviem... snáď pätnástim až dvadsiatim.“

„Je vidieť, že máte veľa priateľov,“ povedal druhý muž s úsmevom. „Ale pre koľkých z nich sú dôležité vaše osobné záležitosti, vaše problémy? S koľkými zdieľate svoje ušľachtilé plány, osobné alebo rodinné problémy? Na ramenách koľkých z nich by ste sa mohol vyplakať a cítiť sa pochopený? A koľko z nich sa úprimne raduje z vašich úspechov a na vlastnej koži prežívajú vaše trápenia?“

„Robíte mi to ťažké,“ odpovedal, „takých je už menej: dvaja alebo traja.“

„A keby jeden z tých dvoch alebo troch bol smrteľne chorý a zostávalo by mu pár mesiacov života, ponúkol by ste mu, že sa ujmete jeho rodiny a postaráte sa o vzdelanie jeho detí?“

„To je naozaj zložité, nevybral by som z nich žiadneho.“

„Máte teda veľa ľudí, ktorí vám robia spoločnosť, dvoch až troch dobrých kamarátov, avšak priateľa žiadneho,“ zakončil podivný cestujúci.

Musel som sa úprimne zamyslieť nad tým, aké je ťažké nájsť a predovšetkým si udržať ozajstné priateľstvo, lebo spoločníkov a kamarátov máme všetci dosť.

A ty, koľko máš priateľov?

Zdroj: José Carlos Bermejo, Příběhy pro uzdravení duše

 Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/