Jeden muž prehovoril: „Povedz nám o sebapoznaní.“

A on odpovedal týmito slovami:

„Vaše srdcia poznajú v tichosti tajomstvo dní a nocí.

Ale vaše uši prahnú po zvuku poznania vášho srdca.

Mali by ste objavovať v slovách to, čo ste vždy poznali vo svojej mysli.

Mali by ste sa dotknúť prstami nahého tela svojich snov.

Toto by ste mali skutočne urobiť.

Skrytý prameň studne vašej duše musí vytrysknúť a so zurčením sa rozbehnúť v ústrety moru;

a poklad vašich nekonečných hlbín sa náhle rozžiari priamo pred vašimi očami.

Nie sú však žiadne váhy, ktoré by zvážili váš nepoznaný poklad;

a nie je možné skúmať hĺbku svojho poznania prístrojmi alebo hĺbkovým lanom.

Lebo vaše ja je morom nekonečným a nezmerateľným.

Nehovorte: "Našiel som túto pravdu," ale radšej hovorte: "Našiel som nejakú pravdu."

Nehovorte: "Našiel som túto cestu duše." Hovorte radšej: "Stretol som dušu kráčajúcu po mojej ceste."

Lebo duša kráča po všetkých cestách.

Duša nekráča priamo a nerastie ako rákosie.

Duša sa sama rozvíja, ako lotos s nespočetným množstvom okvetných lístkov.“

Zdroj: Kahlil Gibran, Prorok

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/