Ja viem, možno toto sa niektorým bude zdať, divné. Ale ja už neviem čo mám robiť.

Proste, otec je na všetko lenivý, má auto može mame pomáhať, ktorá ma problemy s kolenom, a na novo má aj pruch a tak , sa nemôže moc naťahovať s ťažkými vecami. Ale otec je lenivý jej pomáhať a keď ho mama poprosí, že či ju nezobere napr. do obchodu že treba urobiť veľký nákup. Tak otec na ňu začne kričať, že nech si urobí nákup sama. A potom teda mňa prosí mama že či nenakúpim. Áno, nakúpim nemám s tým problem, len je stým problem, že veľa krát ja sama beriem aj 4 ťažké tašky domov, a keď som už pred mojim domom a volám ocina, tak aj tak sa na mňa vykašle. A kolko krát idem aj keď som chorá, len aby sa mama nenaťahovala, lebo mi na nej záleži.

Lenže aj teraz, bola som chorá mala som strašné horučky, aj mama. Otec sa znova na mamu vykašlal, a mama sa pýtala mňa. Musela som odmietnuť, lebo teraz mi fakt bolo zle, bola som chora, povedala som jej že neskôr pôjdem. Ale ani som si neuvedomila a mam šla sama na ťažký nákup, kupila 10 kg, zemiakov a ďalšie ťažšie veci. A keď otec zistil že mama nie je doma, prišiel za mnou že kam išla. Keď som mu povedala, že asi šal do obchodu. Začal po mne kričať, že prečo som nemohla isť, ja že som lenivá. To ma vytočilo, ja sa nezvykávam hádať s rodičmi, lebo si to nedovolím, ale tento raz som sa otcom pohádala, všetko to čo som mala na srdci som mu vytkla, a začal jasné ešte viac kričať.
A rozprávať sa snimi nedá, skúšala som to toľko krát, no nedá sa.
A ja už neviem čo mám robiť. Nejde len o tie nákupy,ale o ďalšie veci s ktorými by som tu písala aj dva dni.