ani neviem ako zacat..co povedat, ako vyjadrit slovami dusu, ako povedat slovami bolest v srdci, v hlave sa miesaju myslienky, len uz nejako zacinaju ubudat tie pozitivne....som onkopacientka, 2.7.2010 mi robili celkovu masektomiu laveho prsnika, koli nalezu rakoviny.Chodila som predtym 3 roky po lekaroch, lebo som mala hnisavy vytok z prsnika, bol sama bolestiva hrca,a....jeden mi povedal ze to mam od podprsenky, druhy ma odbil, ze mam dysplasticku poruchu zliaz a ze sa s tym neda nic robit..az potom ked som uz bola velmi otravna po 3 rokoch jedna mlada lekarka spravila mamografiu a potom si vyse polhodiny prezerala na sonografii prsnik a nasla nador...potom biopsia ktora to potvrdila..nador mal 5x7 cm..a nakolko bol prerasteny do zliaz tak cely prsnik siel prec.A to som mala byt kludna, ze som chodila 3 roky po lekaroch a kazdy to podcenoval.Potom to islo ako po masle, operacia, chemoterapia ktoru som vybrala iba jednu, lebo som hned na druhy den skoncila v nemocnici s uplne rozbitym organizmom,tri dni na to mi vypadali vlasy..a tyžden na to ma na ulicu vyhodil priatel s ktorym som žila, ze sa nebude pozerat na to ako zomieram.Vdaka dobrym ludom u nas na mestskom urade som o 2 mesiace dostala byt, a tie dva mesiace som zila takmer ako bezdomovec v malej kutici bez elektriky, bez nabytku..na zemi vo vreciach iba moje veci, musela som sa zamestnat aby som dostala byt od mesta, nemohla som pokracovat v liecbe, nema sao koho oprieť, rodinu nemam, iba jednu dceru, ktora porodila krásneho chlapčeka,má tri mesiace, zije s priatelom maju vlastne problemy, a s dcerou velmi nevychadzam, z nejakej zufalej zlosti ma neustale obvinuje ze si za to mozem sama, a vobec ju nezaujima ako sa citim, teraz som doma nezamestnana, nic nepoberam lebo nemam narok, a ze si mam podat ziadost na invalidny dochodok som sa dozvedela uplnou nahodou od jednej doktorky, doteraz mi to nikto nepovedal, tak teraz čakám kedy mi vypíše papiere,aby som si mohla podať žiadosť.Čakám už mesiac. A to hlavné..v auguste sa mi zlomila stehnná kosť kôli metastáze v kosti, dali mi tam tyč a kliny..takže chodím o barlách, od 1.1.2011 som nezamestnaná a nemám nárok ani na podporu ani na sociálne dávky, nakolko som v minulosti urobila zopár chýb. A potom má človek žiť, usmievať sa ...mám iba samé dlžoby a neviem kedy sa z nich vymotám, lebo kedže nemám žiadny príjem, neviem splácať. Písala som asi snád všade kde sa dalo a nikto neprejavil ani len záujem mi nejako poradiť či pomôcť. Pardón..ozvali sa mi z Ligy proti rakovine, tak neviem či to nejako kladne dopadne.
Snažím sa prežiť z ničoho a nemyslieť na zlé veci, ako je ukončiť toto trápenie.....

Zuzana