Vo vzduchu je cítiť zmena,
temnotou sa blíži žena.
Keď ju zbadáš, krv ti stuhne,
jej návraty sú vždy čudné.

Má radosť, keď trasieš sa strachom v zákope
a všetko zlo sveta máš pred sebou na kope.
Smeje sa, vie, že zabiješ, že sa to stane,
nedbá keď sa bojíš vlastnej zbrane.

Najradšej vraždí vojakov len tak pre zábavu,
potom generálovi pre špás odtne hlavu.
Brokovnicou zostreluje malé decká
a jediné, čo by bola pre ňu pod pás pecka,
je nádielka mozgu svetská..
pffffff..to ale nehrozí ;D

Už týždne nespí, postrácala sny,
nerozoznáva viac noci od dní,
cez deň horí šero, oheň a prach,
v noci blesky a hromy a výbušný strach.

Ľudia v pivniciach chcú sa tomu stráviť,
boja sa tých čo ich mali chrániť.
Orchester už dávno utiekol zo svojho miesta,
žena sa domnieva, že je scény hviezda.
..no je taká zlá a tebe sa to nezdá.

Huba vyškerená od ucha do ucha,
cez krvavé ďasná vidíš nie div do brucha.
Miesto vlasov žlté, lepkavé črevá,
jej zdravý zápach hniloby by zabil aj leva.

Nechty nabrúsené, pripravené rozpárať,
oči chladné ti začali život vysávať.
Díva sa na teba, sliny jej tečú,
bledé ruky ťa do brán pekelných vlečú.

Tak ticho plač a lež,
alebo smrť bež nájsť tiež.



Error connecting to mysql