Je zima, vonku tma a husto sneží. Ja sedím v obývačke na kresle poprikrývaný obhorenými dekami so snahou udržať si aspoň to málo telesného tepla, čo mi ešte ostalo. Nechutná pleseň rastúca na dvoch prikrývkach mi v tom veľmi pomáha.
Prikladám zhnité drevo do pahreby, aby som úplne nezamrzol. Chvíľu sledujem, ako červené jazyky plameňa oblizujú rozpálené uhlie a odštiepujú hrdzu z mriežok na dvierkach. Započúvam sa do ticha, keďže nič iné ako spev mŕtvych sa tu už počúvať nedá. Počúvam ako na polámanej streche vŕzga sneh, ako sa nemilosrdný vietor derie dnu deravím komínom. Počujem aj nožičky potkanov cupitajúce k mŕtvole môjho brata pohodenej v kúte miestnosti. Neviem odkiaľ sa tam nabral, ja som ho nechal ráno ležať pekne tam, kde som ho našiel.
V ohni zrazu začne nepríjemne praskať. Z pahreby vyšľahne zubínovo zelený plameň a záplava teplého vzduchu ma prevrhne z kresla. Celú miestnosť razom osvieti jasné zelené svetlo a zahalí strašný puch.
BUCH!! Zrazu ležím rozvalený na hnilej zemi s rozpaženými rukami a nohami. Stihnem len prevrátiť oči v stĺp a za zadkom sa mi zjaví obrovská diera uprostred steny.
S vynaložením menšej námahy nadvihnem hlavu a len 5 centimetrov od môjho nosa uvidím niečo naozaj nechutné. Naskytne sa mi pohľad na nakosť vychudnuté mužské nohy. Žlté, neupravené nechty výrazne kontrastujú s bledou pokožkou. Pozriem sa vyššie a skoro okamžite hodím \"tyčku\". Fakt, že som už asi 4 dni nejedol to robí ešte nechutnejšie.
Vidím pred sebou na kožu nahého, anorektického, zhrbeného, starého muža s vystupujúcimi rebrami. Na hlave má nerovnomernú plešinu, okolo ktorej rastie pár chumáčov bielych mastných vlasov. To čo mu však matka-príroda nenadelila posprávnosti na hlavu mu raší asi z každej časti tela.
Veľmi pomaly a opatrne sa pozviecham na nohy a vzhliadnem k starcovi:\"Otec.\" Okamžite schytám jednu výchovnú. Zízam naňho s otvorenými ústami. Z pier mi vytryskne pramienok krvi a rana ma v momente začne štípať mrazom. Možno, že nepôsobí zrovna autoritatívne, no stále má dobrú ranu. Otec na mňa len bez väčšieho významu zazerá spod hustého obočia.
Nie je to nik iný ako samotný vládca Podsvetia-Hádes. Svojho času mal veľa milostných pomerov, ktorých výsledkami sú tisícky zvrhlých polobohov. Obyčajne svojich potomkov vypátra a povraždí, aby niečím zaplnil prázdne miesta v Podsvetí. Lenže ja s bratom sme boli iný, výnimočnejší prípad. Nie, že by nás mal rád, alebo nedajbože bol ochotný sa o nás postarať. Našou jedinou spásou bolo to, že sa pred pár rokmi rozhodol povymetať všetky bordely východného pobrežia a zhodou náhod narazil na našu nádhernú matku. Bola poloboh, Aténine dieťa počaté niekedy pri príležitosti osláv boha Dioníza s náhodným roľníkom.
Bola taká prekrásna, že ju Hádes naveky symbolicky uväznil do \"kobky\" pod Atény na rieke Acheron, aby ju mohol maž len pre seba, pod podmienkou, že nás nechá žiť a naučí nás prežiť. Vybudoval jej tam niečo ako také menšie mesto duchov. Žije tam háveď z podsvetia a mezdi nimi aj ona.
Otrasiem sa a s nevôľou vykročím k záprahu otcových ohavných koní parkujúcich pred chatrčou. Snuzi, najväčší a najohavnejší z nich, na mňa okamžite zameria svoj mŕtvy zrak a vychrlí mojím smerom prúd zeleného ohňa, ktorý ma minie len v pár milimetrovej vzialenosti. \"Aj ja ťa mám rád!\"
Hádes s úškrnom na tvári vyjadrujúcim nesmierne pobavenie nad týmto, preňho tak monumentálnym okamihom, si odpľuje, odtrhne svoj vyčítavý pohľad zo mňa a presmeruje ho na potkana, ktorý sa práve s chuťou zakusol do bratovej pečene. V momente je mŕtvy.
Potom už len hodíme mŕtvolu môjho brata do kufra toho multifunkčného koča, v ktorom ma celý čas prefukuje no v žiadnom prípade nesmiem dopustiť, aby sa zatvorili okná, alebo ucpali škáry v podlahe, lebo by som sa v Hádesovej prítomnosti udusil. Celú cestu ticho sedím kŕčovito prilepený na sedadle, s obavami zazerám na jednu z väčších dier v podlahe a snažím sa dýchať. Minieme veľkolepý Olymp a rýchlosťou, akú sú len tie kostnaté tvory schopné vyvinúť sa rútime do brán pekelných. Prefrčíme okolo pltníka nemilosrdne odrážajúc hlavu z ramien komukoľvek, kto nestihne uhnúť. Ďalej letíme okolo trojhlavého psa, čo sa samozrejme tiež nezaobíde bez kosenia častí tela. Nasleduje prehliadka starogréckych osobností ako napríklad Syzifos na ktorého non-stop padá obrovský balvan mramoru, pár kilometrou blúdiacich duší a po pár minútach jazdy nad čierno-čiernym Acheronom sa dostávame k Hádesovmu letnému sídlu. \"Konečne doma:)\" vydýchne si Hádes, tešiac sa ako malé decko, že konečne zase raz môže svoje masochystycké praktiky praktizovať v pohodlí domova. \"Hurá..\" vydýchnem si aj ja a s rachotom sa vytrepem z koča dávajúc si pozor, aby ma Snuzi nezbadal.
Konská zrúda ako na povel zúrivo zarevala. Znenazdania schmatla podvozok teraz už celkom prázdneho vozidla, až celé teleso nepríjemne zaškrípalo a zastonalo. Hádes aj s mŕtvolou sa zatiaľ presunuli do pevnosti a nevedomky ma tu nechali napospas Snuzimu samého. Zver zdvihol koč nad hlavu a odhodil ho na bok. Narazil do tvrdej zeme a šmýkal sa ešte asi 300 metrov, pokiaľ nezastal. Po ďalšom zúrivom zrevaní žrebec vyrazil mojím smerom. Otočil som sa na opätku a ozlomkrky uháňal dole svahom k vode. Silueta sa stále blížila. Vyrazil som doprava, obzrel sa a ucítil jeho zelené plamene na lopatkách. Čierne oči sa mu nenávistne leskli. Páchol horšie, ako môj brat. Sklonil hlavu a zaútočil, hlavou mieril presne na moju hruď a ja som sa už viac nemal kam uhnúť. Nachádzal som sa na úplnom okraji svahu. Ostal som stáť ako prikovaný. S hrôzou som pozeral smrti do očí. Pár krát som už umrel.. od hladu a tak..ale to vždycky prišiel papá a oživil ma. No keď zletím do Acheronu, on nebude chodiť s rybárskym prutom a loviť ma.
Vidím pred sebou tú hnusnú lebku, cítim ako sa jeho kostnaté čelo do mňa zabára a vymršťuje ma do diaľky. Pred očami sa mi síce zatmie, aj tak ešte stihnem vrhnúť jeden nenávistný pohľad na svojho vraha a po troch metroch volného pádu ma prehne o vodnú hladinu.
Chvíľu omráčený plávam a klesám ku dnu, oči upreté na nebo podsvetné. Dochádza mi kyslík, ešte viac sa mi zahmlieva pred očami a stále narastajúci tlak mi trhá mozog vo dvoje. Mŕtve ruky ma vtiahli medzi seba.



Error connecting to mysql