Tichý príboj nádychov a výdychov podľa partitúry dirigovanej elektroniku respirátora, srkanie odsávačky, jemné cinkanie nástrojov a skla, dych tvárí za bledotyrkysovými operačnými maskami, šuchot plášťov.

V široko otvorenom hrudníku dieťaťa ako na dlani leží obnažené srdce s izolovanými všetkými cievnymi kmenmi tepien a žíl - a je nehybné.

Nepulzuje.

Už nežije.

To srdce je mrtve. Umlčané rukou chirurga.

Mladučké, ešte detské a starecky unavené, veľmi choré, nevládne a kapitlujúce, tackajúce sa v nepravidelnom potkýnavom rytme k už celkom blízkemu a neodvratnému koncu, po trnistej krížovej ceste živorením napokon zastalo na svojej Golgote.

Hodina s veľkým H.

Dvíha sa premierová opona kľúčovej drámy, akú by nenapísal ani Shakespeare.



Titul má jednoduchý: TRANSPLATáCIA SRDCA

Osoby a obsadenie: trojročná Albínka, dieťa z detského domova, dlhé mesiace pomaly zomierajúca pre úplné poškodenie srdca.

A záchranca, rozprávkový štvorročný princ Mário, ktorý na dlani prináša vlastné mladé živé srdce a podáva jej ho: ,, Na, ber, vstan a chod!,,

Ostatní sú iba vedľajšími postavami. Takmer šesťdesiatčlenný zbor hercov a dublérov. Mnoho asistentov, lekárov a sestričiek, každá kľúčová funkcia zdvojená.

Asistent otvára termobox a vyberá srdce. Leží tam medzi vrecúškami s ľadovou drvinou ako najvzácnejší rubín, mladé, červené, nehybné - a predsa živé.

Operatér berie do dlaní cudzie srdce, nežne a slávnostne, pomaly ako korunovačný klenot ho kladie presne tam kam patrí.

To nové srdce je chladné.

Takmer dve hodiny čakalo ponorené do špeciálneho roztoku a obložené rozdrveným ľadom, len aby sa uchránila životaschopnosť každej bunky hladkej svaloviny orgánu, ktorému básnici, zamilovaní a aj lekári hovoria srdce.

Srdcový sval sa zachveje v drobnej triaške, na monitore elektrokardiografu sa zobrazí zmätená chaotická drobnokresba...








Error connecting to mysql