Moj rodný domov. Domov s toľkou krásou. Náš Zemplín. Miesto, ktoré vždy bude v mojom srdci. Miesto, v ktorom žijem. Pohľadom na neho si vždy uvedomím, prečo je krásne žiť. Prečo nikdy nestrácať nádej. Priložiť ucho k zemi a počuť tlkot zemplínskeho srdca. Dotknúť sa stromov a cítiť, ako jeho žilou prechádza zemplínska krv. Pozrieť sa do jazera a
vidieť odraz našej rodnej zeme. Vážiť si krajinu. Vážiť si miesto, v ktorom žijeme.Pohľad na tie krásne rieky,lesy,lúky. Chodník, po ktorom už prešli stovky ľudí.Ten pocit slobody. To všetko ma napĺňa nevýslovnou radovou. Predstava narodiť sa na inom mieste je pre mňa veľmi desivá. Nepoznať ten západ slnka nad Zemplínskou šíravou.Necítiť tú zemplínsku vôňu jesene.Vravím, pozrime sa hlbšie. Otvorme oči. Pred sebou máme toľkú krásu, ktorú mnohí z nás nevidia. Jednou z nich je aj Viniansky hrad. Miesto, s ktorým moje srdce
vyrastalo. Keď sa z kopca pozriem dolu, vidím všetku tú nádheru. Pestrofarebné lúky, ktoré svojou sýtosťou bijú do očí a lesy, z ktorých cítim príjemnú vlhkosť. Laborec sa ako modrá stužka tichučko vinie cez naše mesto. Kačky si zobáčikmi čistia perie a deti im hádžu kúsky chleba.
To je moj rodný domov. Aj keď je veľmi malý, cítim sa v ňom útulne a nikdy ho nevymením za žiadny iný. Tu som sa narodila a tu chcem aj ostať. Aby v budúcnosti moje deti mohli obdivovať všetku tú krásu mojej rodnej zeme tak ako ja




Error connecting to mysql