Mlčanlivý škovránok
na pokraji síl
nespieva, už ticho je
zopár dlhých chvíľ.

Spomienka na pesničky
pierka mu otrása.
Ako sa len so smútkom
stvorenie popása?

Preletí nad konármi,
preletí ponad strom.
Začína sa oddávať
tým tieňom, čo sú v ňom.

Farby jeho miznú preč
so slzami splýva.
Vníma zle, nuž netuší, tak
hlások stále skrýva.

Zobáčik mu stihol už
prach vykresliť smelo.
Srdiečku on zakázal
dohotoviť dielo.

Svoje vzlyky vyjadril
tým najnižším tónom.
Avšak vo víre túžob
stal sa šampiónom.

Chápal melódiu každú,
čo počutá bola.
Na dotváranie vlastných
chýbala mu škola.

Teraz vo vetre chvie sa
chmúrna skladba nová.
Spolu s dušou odišla
hudba škovránkova.



Error connecting to mysql