Ako naložím s týmto vzácnym posledným dňom, ktorý mi zostal? Predovšetkým zapečatím fľašu života, aby sa ani kvapka nevyliala do piesku. Ani chvíľu nepremárnim trúchlením nad včerajšou smolou, porážkami a úzkosťami. Prečo by som mal ľútosťou nad stratou strácať ešte viac? Môže sa piesok v presýpacích hodinách sypať nahor? Vyjde slnko tam, kde zapadá alebo zapadne, kde vychádza? Môžem zmierniť a napraviť včerajšie chyby? Môžem sa vrátiť ku včerajším ranám a zaceliť ich? Môžem byť mladším než som bol včera? Môžem vziať späť vyslovené zlo, uštedrené rany, spôsobenú bolesť? Nie! Včerajšok je navždy pochovaný a ja naň viac nebudem myslieť. Dnešok prežijem tak, ako by to bol môj posledný deň.

     Čo teda budem robiť? Keď zabudnem na včerajšok, nebudem myslieť ani na zajtrajšok. Prečo by som mal strácať teraz kvôli možno. Môže zajtrajší piesok prepadnúť presýpacími hodinami skôr ako dnešný? Vyjde dnes ráno slnko dvakrát? Môžem na ceste dneška vykonať činy zajtrajška? Môžem si dnes uložiť do mešca zajtrajšie mince? Môže sa zajtrajší novorodenec narodiť dnes? Môže zajtrajšia smrť vrhať tiene naspäť a zatemniť dnešnú radosť? Mal by som sa starať o veci, ktoré možno nikdy nestretnem? Mal by som sa trýzniť kvôli ťažkostiam, ktoré možno nikdy nenastanú?  Nie! Zajtrajšok leží pochovaný vedľa včerajška a ja už naň nebudem myslieť. Dnešok prežijem tak, ako by to bol môj posledný deň.

     Dnešok je všetko, čo mám a jeho hodiny sú teraz mojou večnosťou. Tento východ slnka vítam radostným volaním ako väzeň odsúdený k smrti, ktorý dostal milosť. Vzpínam ruky na znamenie vďaky za neoceniteľný dar nového dňa. A s vďačnosťou sa tiež udriem do pŕs pri myšlienke na všetkých, ktorí včera vítali vychádzajúce slnko a dnes už nie sú medzi živými. Som naozaj šťastný človek a hodiny dnešného dňa sú nezaslúženou odmenou. Prečo bolo dopriate prežiť deň navyše mne, keď iní, a omnoho lepší ako ja, odišli? Je to snáď preto, že už splnili svoje poslanie, zatiaľ čo ja musím to svoje ešte dokončiť. Je to ďalšia príležitosť, aby som sa stal tým človekom, ktorým sa, ako viem, môžem stať. Je za tým skutočne nejaký zámer? Je toto deň, v ktorom mám vyniknúť? Prežijem ho tak, ako by to bol môj posledný deň.    

     Mám len jeden život a ten nie je ničím iným než vymeraným časom. Keď premárnim život, zahubím vymeraný čas. Keď premárnim dnešok, zničím poslednú stránku svojho života. Každú hodinu tohto dňa budem preto opatrovať, pretože sa nikdy nemôže vrátiť. Nemôžem ju dnes uložiť, aby som si ju zajtra vyzdvihol. Pretože kto dokáže chytiť vietor? Každú minútu dneška uchopím oboma rukami a budem ju s láskou hýčkať, pretože jej hodnota je neoceniteľná. Kto z umierajúcich si môže kúpiť ešte jedno nadýchnutie, hoci by zaň ochotne dal všetko zlato? Akú cenu sa odvážim pripísať hodinám, ktoré prídu? Učiním ju nevyčísliteľnou. Dnešok prežijem tak, ako by to bol môj posledný deň.

     Tým, ktorí zabíjajú čas, sa s hnevom vyhnem. Otáľanie zničím činom, pochybnosti pochovám pod vierou, strach rozptýlim odvahou. Kde hovoria záhaľčivé ústa, tam nebudem načúvať. Kde sú záhaľčivé ruky, tam sa nezdržím. Kde sa nachádzajú záhaľčivé telá, tam neprídem. Oddnes viem, že vyhľadávať záhaľku znamená kradnúť potravu, šaty a teplo tým, ktorých milujem. Ja nie som zlodej. Som milujúci človek a dnes mám poslednú príležitosť dokázať svoju lásku a veľkosť. Dnešok prežijem tak, ako by to bol môj posledný deň.

     Dnešné povinnosti splním dnes. So svojimi deťmi sa zahrám dnes, keď sú ešte malé, pretože zajtra odídu. A ja tiež. Dnes objímem svoju ženu a zahrniem ju sladkými bozkami, pretože zajtra odíde. A ja tiež. Dnes pozdvihnem priateľa z núdze, pretože zajtra už nebude volať o pomoc a ani ja ho nebudem počuť. Dnes sa odovzdám obeti a práci, pretože zajtra nebudem mať čo dať a nebude ani komu. Dnešok prežijem tak, ako by to bol môj posledný deň. A ak bude mojím posledným dňom, stane sa z neho môj najväčší pomník. Spravím z dneška najlepší deň svojho života. Každú jeho minútu vypijem do dna. Budem ho vychutnávať a vzdávať vďačnosť. Budem drieť viac ako inokedy. Napnem svoje svaly a keď začnú volať po odpočinku, budem pokračovať v práci. Každá minúta dnešného dňa ponesie bohatšie ovocie ako hodiny včerajška. Čo je posledné, musí byť najlepšie. Dnešok prežijem tak, ako by to bol môj posledný deň. A ak nebude, padnem s vďakou na kolená.

Zdroj: Og Mandino, Největší obchodník na světě 

Zdroj (foto): http://www.sxc.hu/