Keď život oslavujete, máte z neho tú najväčšiu možnú radosť. Preto oslavujte všetko, čo sa deje. Povedzte svojím priateľom: „Neviem, prečo som taký šťastný – Boh vie, že môj život je úplne naruby, ale proste si nemôžem pomôcť."

Tancujte, zatiaľ čo mesto horí. A potom tancujte v popole. Bez ohňa by sme nemohli znovu stavať. Konce bývajú smutné, ale vedú k začiatkom. „Drahý Bože, ďakujem za koniec. Priniesol mi nový začiatok. Budem za to navždy vďačný.“

Váš život je modlitba, ktorú hovoríte Bohu. A nie je ani jediná chvíľa, kedy by Boh nepočúval.

Preto sa nepretržite modlite, aj keby ste mali hovoriť: „Bože, prečo práve ja?“ Alebo: „Prečo si mi dal citronádu, keď vieš, že neznášam citróny?!“

Neprestávajte s Bohom hovoriť. Nezabúdajte, že Boh vás miluje, aj keď si niekedy volí zvláštne spôsoby, ako vám to dať najavo.

Neprestávajte tancovať, aj keď sa vám nepáči hudba, ktorá práve hrá. Je len otázkou času, kedy sa tango zmení na polku, valčík alebo ča-ču.

Aby ste mohli byť vďační, musíte vedieť, že ste milovaní a oceňovaní, nech sa deje, čo sa deje. Musíte byť hlboko presvedčení o svojej vlastnej dobrote. Musíte vedieť bez najmenšej pochybnosti, že stojíte za to. Potom budete brať všetko, čo sa stane, ako požehnanie. Keď žehnáte tomu, čo k vám prichádza, nemôžem vám to nijako ublížiť.

A práve toto znamená byť človekom plným mieru. Máte potom v srdci mier a všetko, čo sa stane, sa vo vašom srdci naplní pokojom a mierom.

Zdroj (text): Paul Ferrini, Klid, moudrost a štěstí pro každého

Zdroj (foto): http://www.freeimages.com/