V širšom slova zmysle je ego čímsi patologickým, pričom nezáleží na tom, akú podobu na seba berie. Keď preskúmame pôvod gréckeho slova patologický, zistíme, že tento termín presne vystihuje ego. Hoci sa toto slovo používa v súvislosti s chorobnými stavmi, je odvodené od tvaru pathos, čo znamená utrpenie. A to je presne to, na čo pred 2600 rokmi prišiel Buddha, keď uvažoval o stave ľudstva.

Osoba, ktorá sa nachádza v zajatí ega, nechápe utrpenie ako utrpenie, ale ako jedinú primeranú reakciu na všetky životné situácie. Ego vo svojej zaslepenosti nie je schopné vidieť, koľko utrpenia spôsobuje sebe i druhým. Nešťastie je vlastne egom vyvolaná, mentálno-emocionálna choroba epidemických rozmerov. Je to vnútorný ekvivalent znečisťovania životného prostredia na tejto planéte. Záporné emócie ako hnev, úzkosť, nenávisť, nevraživosť, nespokojnosť, závisť, žiarlivosť a ďalšie zvyčajne nepovažujeme za negatívne, ale za plne oprávnené, a ich pôvod nikdy nehľadáme v sebe, ale vo vonkajších faktoroch a v druhých ľuďoch. „Ty môžeš za to, že ja teraz trpím.“ Takto sa na vec pozerá ego.

Ego nerozlišuje medzi situáciou a tým, ako danú situáciu interpretuje, či ako na ňu reaguje. Môžete napríklad povedať: „Aký príšerný deň,“ pričom si neuvedomíte, že zima, vietor, dážď alebo niečo iné, na čo reagujete, samo o sebe vôbec nie je príšerné. Je to také, aké to je. Strašné sú len vaše reakcie, váš vnútorný odpor voči danému stavu vecí a emócie, ktorého ho sprevádzajú. Shakespeare napísal: „Nič nie je dobré ani zlé samo osebe, záleží na tom, čo vidíme my.“ A okrem toho ego považuje utrpenie či negatívne pocity vlastne za slasť, pretože do určitej miery sa nimi posilňuje.

Napríklad hnev a nevraživosť ohromne posilňujú ego. Nafukujú jeho pocit separácie, zvýrazňujú odlišnosť ostatných ľudí a utvrdzujú ho v predstave, že koná „správne“ . Keby ste mali možnosť pozorovať fyziologické zmeny, ktoré sa pri takýchto negatívnych stavoch v tele spúšťajú, keby ste videli, ako vplývajú na činnosť srdca, na trávenie, imunitný systém a ďalšie orgány, okamžite by ste pochopili, že záporné pocity sú skutočne patologické a sú prejavmi utrpenia, nie slasti.

Keď vás zachvátia negatívne pocity, znamená to, že je vo vás niečo, čo túži po negatívnosti, niečo, čo ju vníma ako potešenie, alebo aspoň verí, že vďaka nej získate to, po čom bažíte. Keby to bolo inak, ľudia by asi nelipli na negatívnych emóciách, ktoré spôsobujú utrpenie im aj ostatným, a spúšťajú v tele chorobné procesy. Takže vo chvíli, keď si uvedomíte svoje negatívne emócie, uvedomíte si zároveň aj to, že je vo vás niečo, čo má z toho radosť a verí, že z toho môže získať aj nejaký úžitok, čiže si uvedomíte priamo svoje ego. V tom okamihu sa vaša identita presunie od ega k uvedomeniu. To znamená, že ego sa začne scvrkávať a vedomie narastať.

Ak ste schopní si uprostred nejakej negatívnej nálady uvedomiť, že si spôsobujete utrpenie, prekonáte obmedzenia egoických duševných stavov a reakcií. Vďaka uvedomeniu sa otvárajú nekonečné možnosti - ďalšie, oveľa inteligentnejšie spôsoby, ako sa s danou situáciou vyrovnať. Potom sa už pocitov nešťastia budete vedieť zbaviť kedykoľvek, keď rozpoznáte, ako hlúpo ste reagovali. Negatívnosť je totiž neinteligentná. Pretože ego môže byť prefíkané, no inteligentné nikdy. Prefíkanosť sleduje len svoje vlastné, malicherné zámery. Inteligencia však vždy vidí väčší celok, v ktorom je všetko navzájom prepojené. Motiváciou prefíkanosti sú sebecké záujmy, pretože je extrémne krátkozraká. Väčšina politikov a biznismenov je prefíkaná; inteligentný je však len máloktorý. Pomocou prefíkanosti možno dosiahnuť čokoľvek, no nikdy to nebude mať dlhé trvanie, a nakoniec sa to obráti proti nám. Prefíkanosť ľudí rozdeľuje, inteligencia ich spája.

Zdroj (text): Eckhart Tolle, Nová Zem - Uvedomte si zmysel svojho života

Zdroj (foto): http://www.freeimages.com/