Štúdium bunkových systémov a stavby určitých orgánov (ako napríklad očí, uší, srdca, pečene, mechúra apod.) preukázalo, že sú zložené zo skupiny buniek, riadených vlastnou inteligenciou. Tá im umožňuje spoločne jednať v záujme dosiahnutia určitého cieľa a zároveň i deduktívnym spôsobom chápať a uskutočňovať príkazy duševnej centrály (vedomia).

Presné pozorovanie jednobunkových organizmov vlastne dokazuje, aké komplikované procesy sa odohrávajú v ľudskom tele. I keď jednobunkové organizmy nemajú orgány, je na nich možné rozpoznať určité duševné pochody a reakcie, ktoré riadia životne dôležité funkcie pohybu, metabolizmu a vylučovania odpadových produktov.

Často sa tvrdí,že existuje inteligencia, ktorá by bola schopná zastávať úplne dokonale záujmy tela, keby jej bolo dovolené úplne nerušene vládnuť. Tento názor je veľmi výstižný – vlastný problém však spočíva v tom, že vedomie, spracúvajúce zmyslové vnímanie, stále znovu a znovu rušivo zasahuje a vytvára divokú spleť mylných názorov, neodôvodneného strachu a nesprávnych postojov. Akonáhle sa potom tieto negatívne modely myšlienok a predstáv zapíšu cestou navyknutých psychologických a emocionálnych reakcií do podvedomia, dochádza nutne k tomu, že podvedomie tieto „príkazy“ verne a detailne uskutoční.

Zdroj (text): Joseph Murphy, Moc podvědomí

Zdroj (foto): http://www.freeimages.com/