Potom povedal oráč:

„Prehovor k nám o práci.“

A on odpovedal týmito slovami:

„Pracujete, aby ste udržali krok so zemou a s dušou zeme.

Lebo zaháľať znamená odcudziť sa ročným obdobiam a vyčleniť sa z kolobehu života, ktorý kráča dôstojne a hrdo pokorený v ústrety nekonečnu.

Keď pracujete, ste flautou, ktorej srdce premieňa šepkanie hodín na hudbu.

Kto z vás by chcel byť trstinou, nemým a tichým, keď ostatní spievajú jednotne spoločným hlasom?

Vždy vám bolo povedané, že práca je prekliatie a drina a nešťastie.

Ale ja vám hovorím, že keď pracujete, napĺňate časť najsmelšieho sna zeme, ktorý vám bol priradený vo chvíli, keď sa sen zrodil.

A v neustálej práci sa spájate so životom milujúcim pravdu.

A milovať život prostredníctvom práce znamená byť v tesnom spojení s najväčším tajomstvom života.

Ak však vo svojej bolesti nazývate zrodenie utrpením a svoje mäso a kosti kliatbou vpísanou na svoje čelo, potom vám na to hovorím, že nič než pot na vašom čele nemôže zmyť to, čo je na ňom napísané.

Hovorili vám tiež, že život je temnotou, a vo svojej vyčerpanosti ste sa stali ozvenou toho, čo hovorili vyčerpaní.

A ja hovorím, že život je vskutku temnotou, ak je o tom človek presvedčený.

A takéto presvedčenie je slepé, ak sa dostaví poznanie.

A všetko poznanie je zbytočné, ak nie je spojené s prácou.

A všetka práca je nadarmo, keď jej chýba láska;

a keď pracujete s láskou, pútate seba k sebe samému a k ostatným ľuďom a k Bohu.

A čo znamená pracovať s láskou?

Utkať odev z nití vytiahnutých zo svojho srdca, ako keby mala tento šat nosiť vami milovaná bytosť.

Postaviť dom s úprimným zanietením, ako by ho mala obývať vami milovaná bytosť.

Zasiať semienka s nežnosťou a žať úrodu s radosťou, ako keby jej plody mala jesť vami milovaná bytosť.

Obdariť všetky veci, ktoré tvoríte, dychom svojho vlastného ducha

a uvedomiť si, že všetci požehnaní zosnulí stoja blízko vás a pozerajú sa.

Často som počúval, ako hovoríte, ako by ste hovorili zo sna: „Ten, kto vytesáva z mramoru a nachádza tvar svojej duše v kameni, je vznešenejší ako ten, kto zoráva pôdu.

A ten, kto chytá dúhu, aby ju preniesol na látku, ktorá sa bude páčiť ľuďom, je lepší ako ten, kto vyrába sandále pre naše nohy. "

Ale ja hovorím, nie zo sna, ale pri plnom vedomí pravého poludnia, že vietor nehovorí jemnejšie k obrím dubom než k tým najmenším steblám trávy.

A veľký je ten, kto premení hlas vetra v pieseň, ktorá je presýtená jeho vlastnou láskou.

Práca je láska, ktorá je vidieť.

A ak nedokážete pracovať s láskou, ale len s nechuťou, potom je lepšie, aby ste zanechali prácu a sadli si k bráne chrámu a brali almužné od tých, ktorí pracujú s radosťou.

Lebo ak pečiete chlieb bez záujmu o svoju prácu, upečiete horký chlieb, ktorý zasýti len polovicu hladného žalúdka.

A ak vás nebaví lisovať vinné hrozno, potom vaša nechuť vmiešava do vína jed.

A aj keď spievate ako sám anjel, ale vo vašom speve nie je láska, bránite ušiam druhých, aby vnímali zvuky dňa a zvuky noci."

Zdroj: Kahlil Gibran, Prorok

Zdroj (foto): http://www.freeimages.com/