Škót sa vyberie na túru a rozpráva sa s prírodou. Zrazu sa ocitne na okraji príkreho zrázu, pošmykne sa, padá, ale v poslednej chvíli sa zachytí a ostane visieť za konár malého stromu. Pod ním je hlboká priepasť. Kričí o pomoc, ale celkom zbytočne. V mysli sa mu premieta celý jeho doterajší život. Nakoniec úplne zúfalý volá k oblohe:

„Je tam hore niekto?“

Zaduní mohutný hlas:

„To som ja, tvoj Boh, Som, ktorý Som.“

„Pomôž mi,“ volá Škót.

„Pomôžem ti. Pusť sa konára.“

„Čože?“

„Dôveruj mi. Pusť sa konára a zachránim ťa.“

Škót chvíľu premýšľa a potom volá k oblohe:

„Je tam hore ešte niekto iný?“

Ako často sa správa aj my tak. Prosíme Boha, aby nám pomohol, pretože sme bezradní, ale pritom si vôbec nenecháme poradiť. Ak chceš, aby ti pomohol, musíš byť pripravený prijať od neho nevšedné, možno celkom iné riešenie, než si si predstavoval.

Odpovedať na Božiu výzvu je vždy krok do neznáma, ale Boh za tento krok stojí.

Zdroj (text): Otto Knoch, Nikdy sa nevzdávaj – 15 povzbudzujúcich kapitol zo života

Zdroj (foto): http://www.freeimages.com/