Zákon slobody stavia človeka v každom okamihu pred hojnosť stvorenia a dáva mu slobodu voľby, zároveň ho ale núti k rozhodnutiu. Keď sa nerozhodnete, je to tiež rozhodnutie. Bez ohľadu na to, ako sa rozhodnete, nesiete dôsledky svojho rozhodnutia. Určujete svoje „vnútorné obrazy“, ktoré vytvárajú váš život. Máte slobodu voľby, či sa rozhodnete pre kráľovskú cestu poznania, alebo pre normálnu cestu učenia cez choroby a trápenia. Táto sloboda má tri roviny:

1. „Oslobodenie sa od...“

Človek sa môže rozhodnúť, že sa v ktoromkoľvek okamihu svojho bytia oslobodí od otroctva, ktoré predstavuje plnenie jeho želaní. Je voľný, akonáhle už nič nepotrebuje, dochádza k poznaniu, že vesmír pre neho beztak pripravil to najlepšie a dal mu k dispozícii všetko, čo skutočne potrebuje k plnému vyjadreniu svojho života. Len tak sa človek môže oslobodiť od tlaku chcenia. Dôjde k poznaniu, že každé vlastníctvo je ilúzia. Nikto na svete nemôže nič vlastniť. Všetko tu zostane, až odíde. To jediné, čo si so sebou odnáša, sú jeho poznatky. Prišiel som len kvôli nim.

Dôležitým krokom k oslobodeniu je prepustenie. Ozajstné prepustenie znamená zanechať všetko, čo je falošné, prekážajúce a rušivé, nemyslieť na to, nehovoriť o tom a ani to nerobiť. Prepustiť všetko, čo už ku mne skutočne nepatrí, aj svoj starý stav vedomia.

K tomuto stavu vedomia patria pocity, ako je hnev, strach, starosti, stres, pocity viny, nedotklivosť, pocit menejcennosti, sebaľútosť, nenávisť, závisť, neistota, márnivosť, rozčuľovanie, agresia, zlosť, a pod.

K týmto pocitom sa viažu spôsoby chovania, ako je pohodlnosť, nečestnosť, bezcitnosť, netolerancia, odsudzovanie, neposlušnosť, závislosť, nesprávne zlozvyky, potreby a pod.

K týmto druhom chovania patria očakávania, vysoké a prehnané nároky na seba a iných i na svet.Taký človek chce, aby bol uznávaný, pochopený, vyhľadávaný, milovaný, chce sa presadzovať, poučovať, chce byť viac než ostatní, víťaz a pod.

K takýmto nárokom patrí minulosť, tvorená starými predstavami, prekonanými programami, starými cieľmi, normami, hranicami, výchovou, vplyvom okolia, klišé, rolami, negatívnym myslením, negatívnym obrazom seba samého, nesprávnym povolaním, chorobou, väzbami na rodičov, partnera, deti, majetok, kariéru či telo, ublíženie, sklamanie, chudobou.

Dôjdeme k poznaniu, že „čo ku mne patrí, nemôžem stratiť, a to, čo ku mne nepatrí, beztak nemôžem udržať“. Skvelé poznanie je, že „to, čo prichádza ako nové, je vždy lepšie!“

K chybným aspektom náleží v neposlednej rade aj svojvôľa a ego. Keď sám seba prepustím, spadne moje malé ja do veľkého JA. A veľké JA žije a pôsobí cezo mňa. Takýto človek je skutočne slobodný. Nechce už nič mať, chce len existovať a robiť, čo život cez neho chce uskutočniť. To vedie k absolútnej dôvere, pocitu bezpečia a neotrasiteľnému pokoju.

2. „Oslobodenie sa pre...“

Človek má slobodnú možnosť vnímať sa ako ego, oddelené od ostatných, môže podľa svojho postoja žiť egoisticky, rušiť symfóniu stvorenia, a tým spôsobovať disharmónie, ktoré sa k nemu vrátia ako jeho osud. Má ale tiež možnosť vnímať sa ako súčasť celku. Má možnosť poznať, prečo sem prišiel, a prepustiť všetko, čo nepatrí ku splneniu jeho úlohy, aby bol úplne voľný pre svoje životné poslanie a svoju misiu. Potom ju s radosťou splní a žije naplnený život.

3. „Ozajstná sloboda“

Duchovné zákony sú skutočné. To znamená, že pôsobia, či v ne verím alebo nie. Môžem povedať „nie“ a stretnúť sa s nimi. Potom mi osud uštedrí „doučovacie hodiny“ v podobe choroby či trápenia. Môžem ale tiež povedať „áno“ a žiť s duchovnými zákonmi aj s onou silou, ktorá ich stvorila, v harmónii. Môžem žiť svoj naplnený život. Mám možnosť voľby. To je jediná pravá sloboda.

Mal by som byť vždy na mieste, ktoré je otvorené smerom k večnosti.

Romano Guardini

Zdroj (text): Kurt Tepperwein, Duchovné zákony  

Zdroj (foto): http://www.freeimages.com/