Niektoré egá - ak sa im nedostáva dostatok uznania a obdivu - sa pozornosti domáhajú viacerými inými formami, čiže začnú hrať určité roly. Ak si nevedia vydobyť pozitívnu pozornosť, sústredia sa na negatívnu - vyprovokujú ľudí k negatívnym reakciám. Takto sa správajú aj niektoré deti. Vyčíňajú, len aby upútali pozornosť. Negatívne roly hráte najmä vtedy, keď chce ego nabrať silu, pričom vzkriesi nejakú dávnu emočnú bolesť a snaží sa ju znovu prežívať. Niektoré egá sa chcú presláviť tak, že sa dopúšťajú zločinov. Nezáleží im na dobrej povesti, ani na tom, že ich ľudia budú odsudzovať. „Povedzte mi, že existujem, že nie som bezvýznamný.“ Treba však mať na zreteli, že takéto patologické formy ega sú len extrémnejšími verziami bežného ega.

Ego sa často stavia do úlohy obete. Takto sa usiluje prebudiť súcit alebo záujem o svoj problém, o „svoj príbeh“ . Potreba vnímať seba samého ako obeť tvorí súčasť mnohých egoických šablón, takých, ktoré sa prejavujú navonok sťažnosťami, pocitom ukrivdenia či urážky. Samozrejme, ak sa raz stotožním s príbehom, v ktorom sám seba chápem ako obeť, už nechcem, aby sa príbeh skončil. Každý terapeut vie, že ego si v skutočnosti neželá, aby sa jeho „problémy“ vyriešili, keďže tvoria časť jeho identity. Ak sa nenájde nikto, kto by si môj smutný príbeh vypočul, budem si ho v duchu neustále dokola opakovať a budem sa ľutovať, až kým si nevytvorím identitu človeka, ktorému sa v živote nedarí a ktorému ubližujú všetci: ľudia, osud, ba i Boh. A tento postoj potom určí, akú predstavu mám mať o sebe, aby som bol aspoň niekto, pretože egu záleží len na tom.

V počiatočnej fáze mnohých takzvaných romantických vzťahov sú roly bežnou záležitosťou. Naša „divadelná hra“ slúži na to, aby ego upútalo pozornosť osoby, od ktorej očakáva nielen záruky šťastia a spokojnosti, ale aj pocit výnimočnosti. „Ja zahrám toho, koho zo mňa chceš mať, a ty budeš hrať toho, koho chcem mať ja.“ Tak znie nepísaná a podvedomá dohoda. Hrať nejakú rolu však nie je vôbec jednoduché a nedá sa to robiť donekonečna, najmä ak začnete spolu žiť. A čo sa stane, keď divadielko skončí? Aký pohľad sa vám naskytne? Žiaľ, vo väčšine prípadov neuvidíte pravú podstatu bytosti, ale len to, čo tú podstatu zakrýva: surové ego zbavené svojej roly a jeho ubolené, doráňané telo bolesti. Nesplnené sny a túžby sa potom premenia na hnev namierený proti partnerovi. Ego sa totiž nazdáva, že práve on zavinil, že ste sa nezbavili hlbokého strachu a pocitu nedostatku, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou egoického vnímania seba.

To, čomu sa zvyčajne hovorí „zamilovanosť“ , je väčšinou len intenzifikácia egoickej túžby a potreby. Stávate sa závislými na druhej osobe, alebo presnejšie na vlastnej predstave o tom druhom. So skutočnou láskou to však nemá nič spoločné, pretože pravá láska sa ničoho nedožaduje. Španielčina je asi najúprimnejším jazykom, pokiaľ ide o vyjadrovanie lásky: Te quiero znamená „chcem ťa“, no takisto aj „milujem ťa.“ Ďalší výraz pre „milujem ťa“ je te amo, ktorý nemá druhý význam a používa sa zriedkavejšie - azda preto, lebo ani pravá láska nebýva častá. 

Zdroj: Eckhart Tolle, Nová Zem - Uvedomte si zmysel svojho života

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/