Je v nás veľký potenciál milovať cudzích ľudí, ale častokrát sa vedome rozhodneme byť bezcitní a zadržať lásku, ktorú cítime. Bojíme sa, že nás to prevalcuje; že keď uvoľníme svoje bariéry, bude nám na ľuďoch príliš záležať a budeme cítiť potrebu konať. Niektorí ľudia sa boja, že nebude dosť lásky pre všetkých a že kvôli tomu sa ich láska vyčerpá.

Žiadny nedostatok lásky nie je; lásky je hojne. Pravda je taká, že čím viac lásky venujeme cudzím ľuďom, tým viac lásky budeme mať vo svojom živote.

Stať sa bezcitným je iné ako uzamknúť lásku. Väčšinou sa nerozhodneme, že svoju lásku uzavrieme - proste sa to stane ako automatická reakcia na veci, ktoré sa dejú okolo nás. Ale bezcitnosť je na druhej stranu niečo, čo sa môžeme rozhodnúť zapnúť alebo vypnúť.

Keď sa rozhodneme byť bezcitní, keď urobíme vedomé rozhodnutie, že sa nebudeme zapájať, neovplyvní to len ľudí, ktorým odmietneme pomôcť; dotkne sa to aj nás a každého okolo nás.

Samozrejme nehovorím, že by ľudia mali pomáhať každému, to nie je možné, ale občas sa vás Boh a anjeli dotknú a dojmú vás, a prebudia vo vás súcit, aby ste pomohli niekomu cudziemu alebo podporili nejakú vec. Chcela by som vás požiadať, aby, keď ucítite toto nutkanie pomôcť, aby ste pomohli, akokoľvek môžete, nehľadiac na to, aká malá pomoc to môže byť; môže to byť len sa na niekoho usmiať, namiesto toho, aby ste sa nechali premôcť, uzavreli svoje srdce a stali sa bezcitní.

Požehnanie vám, vašim rodinám a milovaným.

Lorna

Zdroj: http://www.andelevmychvlasech.cz/

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com