Vedomá smrť je jednou z nevedomých brán do sféry neviditeľného Bytia. Tá sa otvára v okamihu vašej telesnej smrti. Aj keď premárnite všetky ostatné príležitosti k duchovnej realizácii, okamžite po smrti vášho tela sa vám otvorí posledná brána.

Mnoho ľudí, ktorí sa ocitli na prahu smrti, hovoria o tom, že videli žiarivé svetlo a mali pocit blaženosti a hlbokého pokoja. V Tibetskej knihe mŕtvych je to popísané ako „nádhera bezfarebného svetla Prázdnoty“, ktorá je „vaším skutočným ja“. Táto brána sa otvára len na krátky okamih, a ak ste si neuvedomili dimenziu neviditeľného Bytia počas svojho života, pravdepodobne si to nevšimnete. Mnohí ľudia sa príliš stotožňujú s hmotným svetom, takže keď zazrú túto bránu, okamžite sa odvrátia a stratia vedomie. Všetko potom nasleduje nevedome a automaticky. Nakoniec začne ďalší cyklus narodenia a smrti, lebo ich vedomá prítomnosť nebola dosť silná, aby si uvedomili svoju nesmrteľnosť.

Takže smrť nie je úplné zničenie?

Je to koniec vašej osobnosti, nie koniec vašej skutočnej prirodzenosti. Vaša prirodzenosť sa nikdy nestratí. Nič hodnotné, nič reálne sa nikdy nestratí. Umieranie a smrť - rozklad hmotného tela - je vždy príležitosťou k duchovnej realizácii. Táto príležitosť nám skoro vždy tragicky uniká, pretože žijeme v spoločnosti, ktorá nevie takmer nič o smrti a ničom skutočne dôležitom. Každá brána do sféry neviditeľného Bytia je bránou smrti, smrti falošného ja. Keď takou bránou prejdete, prestanete sa stotožňovať s formami vytvorenými vašou mysľou. Uvedomíte si, že smrť je samotná ilúzia, rovnako ako vaše stotožnenie s hmotnou formou. Koniec ilúzie - to je smrť. Je bolestivá len vtedy, keď na ilúzii lipnete.

Zdroj (text): Eckhart Tolle, Moc přítomného okamžiku 

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com