Istý žobrák sedel už vyše tridsať rokov pri ceste. Jedného dňa šiel okolo nejaký cudzinec. „Môžete mi dať nejaké drobné?“ zamrmlal žobrák a nastavil cudzincovi starú baseballovú čiapku.

„Nemám nič, čo by som vám mohol dať,“ odpovedal cudzinec. Potom sa žobráka opýtal: „Na čom to sedíte?“ „Je to len stará debna,“ odpovedal žobrák. „Sedím na nej od tej doby, čo si pamätám.“

„Už ste sa niekedy pozrel dovnútra?“ spýtal sa cudzinec. „Nie,“ odpovedal žobrák. „Prečo by som to robil? Nič tam nie je.“ „Tak sa tam pozrite,“ povedal mu cudzinec. Žobrák otvoril veko. K svojmu úžasu a radosti zistil, že debna je plná zlata.

Ja som ten cudzinec, ktorý nemá nič, čo by vám mohol dať, a ktorý vám radí, aby ste sa pozreli dovnútra. Nie do nejakej debny, ale oveľa bližšie: do svojho vnútra.

„Ja však nie som žobrák,“ namietnete.

Ľudia, ktorí nenašli svoje skutočné bohatstvo, ktorým je radosť z Bytia a hlboký, neochvejný pokoj, ktorý túto radosť sprevádza, sú žobráci, aj keď majú veľké materiálne bohatstvo. Hľadajú radosť, naplnenie, uznanie, istotu alebo lásku vo vonkajšom svete, zatiaľ čo vo svojom vnútri majú poklad, ktorý nielen obsahuje všetky tieto veci, ale je oveľa úžasnejší než všetko, čo nám svet môže ponúknuť.

Slovo „osvietenie“ v nás vyvoláva predstavu akéhosi nadľudského úspechu a naše ja proti tomu nič nenamieta, ale v skutočnosti je to prirodzený stav prežívanej jednoty s Bytím. Je to pocit spojenia s niečím nesmiernym a nezničiteľným, s niečím, čo je takmer paradoxne vami a čo je zároveň oveľa väčšie ako vy. Osvietenie je nájdenie vašej pravej prirodzenosti za hranicami všetkých foriem. Neschopnosť uvedomiť si túto spojitosť vyvoláva ilúziu oddelenosti od vlastného ja i od okolitého sveta. Následkom toho vnímate svoje ja – vedome či nevedome - ako izolovaný fragment. Máte strach a ste v konflikte s vnútorným aj vonkajším svetom.

Mám rád Buddhovu jednoduchú definíciu osvietenia ako „koniec utrpenia“. Na tom nie je nič nadľudského, že nie? Ako definícia je to však neúplné, pretože to hovorí, čo osvietenie nie je: osvietenie nie je utrpenie. Čo vám však zostane, keď sa zbavíte utrpenia? To Buddha nehovorí a z jeho mlčania vyplýva, že na to musíte prísť sami. Buddha definuje osvietenie negatívne, aby z toho vaša myseľ neurobila niečo nadľudského, v čo môžete veriť, ale čo nemôžete dosiahnuť. Aj napriek tomu však väčšina buddhistov dodnes verí, že osvietenie môže dosiahnuť len Buddha, a nie oni, aspoň nie v tomto živote.

Bytie je večný, stále prítomný Život za nespočetnými životnými formami, ktoré podliehajú narodeniu a smrti. Bytie je však tiež hlboko vo vnútri každej formy ako jej najvnútornejšia, neviditeľná a nezničiteľná podstata. To znamená, že vám je dostupné v každom okamihu ako vaše najhlbšie ja, ako vaša pravá prirodzenosť. Nesnažte sa však pochopiť svoje bytie racionálne. Nesnažte sa pochopiť ho rozumom. Bytie môžete spoznať jedine vtedy, keď máte úplne pokojnú myseľ a žijete naplno a intenzívne v prítomnom okamihu... Znova nadobudnúť vedomie svojho bytia a zotrvať v tomto stave „citového uvedomenia“ je osvietenie.

Zdroj: Eckhart Tolle, Moc přítomného okamžiku

Zdroj (foto): http://www.dreamstime.com/