1. Vzdať sa - nechať to byť

2. Mať strpenie - zdržať sa trestania

3. Zabudnúť - vypustiť to z pamäte, odmietať sa tým zaoberať

4. Odpustiť - vzdať sa dlhu

Vzdať sa

V začiatkoch odpúšťania je dobré nechať to na chvíľu byť. To znamená dať si na chvíľu pauzu v premýšľaní o tej osobe alebo udalosti. Neznamená to ponechať niečo nedokončené, ale skôr si na čas vziať od toho dovolenku. To nás ochráni pred vyčerpaním, dovolí nám to posilniť sa inak, prinesie inú radosť do našich životov.

Je to dobré cvičenie aj pre konečné vzdanie sa dlhu, ktoré prichádza neskôr s odpustením. Opusti situáciu, spomienku a problém toľkokrát, koľkokrát budeš potrebovať. Neznamená to ignorovanie, ale stav, keď je človek voľný a silný pri odpútaní sa od problému. Vzdať sa znamená začať nejaké to pletenie, písanie, prechádzky k moru, niečo sa učiť a milovať, robiť to, čo ťa posilňuje a na čas odpúta od problému. To je správne, dobré a liečivé. Problém minulého zranenia bude ženu obťažovať oveľa menej, ak uistí poranenú dušu, že jej teraz dá hojivý balzam a vysporiada sa s tým. Kto zranenia zavinil, to neskôr.

Mať strpenie

Druhá fáza je mať strpenie, najmä v zmysle zdržania sa potrestania; v malom ani vo veľkom na neho ani nemyslieť, ani v tom smere nič nerobiť. Je extrémne dôležité vykonať tento druh zdržania, pretože sústreďuje problém na jedno miesto a nenechá ho všade rozptýliť. Buduje to sústredenie mysle smerom k obdobiu, kedy človek prikročí k ďalšiemu kroku. Neznamená to oslepnúť alebo zomrieť a stratiť sebaobrannú ostražitosť. Znamená to dať tej záležitosti odklad a sledovať, čo to urobí.

Mať strpenie znamená mať trpezlivosť, obrniť sa proti tomu, aby sme počúvli emócie. To sú mocné lieky. Rob, ako môžeš. Je to režim očisty. Nemusíš robiť všetko; môžeš si vybrať jedno, napríklad trpezlivosť, a pracovať na nej. Môžeš sa zdržať trestajúcich výrokov, reptania, zdržanlivého a nepriateľského správania. Upustenie od zbytočného trestania posilňuje integritu jednania a ducha. Mať strpenie znamená praktizovať veľkomyselnosť, čím sa na veciach, ktoré predtým privodili emócie - od slabého podráždenia až po zlosť - podieľa z veľkej časti aj súcit.

Zabudnúť

Zabudnúť znamená vypustiť z pamäti, odmietať sa niečím zaoberať - inými slovami to znamená nechať veci byť a uvoľniť svoje zovretie, najmä čo sa týka pamäte. Zabudnúť neznamená urobiť zo seba niekoho s odumretým mozgom. Vedomé zabudnutie znamená upustiť od udalosti, netrvať na tom, aby zostávala v popredí, ale skôr ju vysťahovať zo scény, nechať ju ustúpiť do pozadia.

Vedomé zabúdanie praktizujeme tak, že odmietame vyvolávať to, čo nás páli, odmietame sa na to rozpomínať. Zabúdať je aktívna, a nie pasívne snaha. Znamená to nechať určité veci v pokoji, neobracať ich tam a zase späť, neburcovat sa opakovanými myšlienkami, obrazmi alebo emóciami. Vedomé zabúdanie znamená úmyselne upustiť od posadnutosti, zámerne sa dištancovať a nechať problém vytratiť z dohľadu, neotáčať sa späť, a tým začať žiť v novom prostredí, vytvárať nový život a nové skúsenosti, nad ktorými je potrebné premýšľať, a nie nad tými starými. Tento druh zabúdania nevymazáva pamäť, ale ukladá emócie, obklopujúce pamäť, k odpočinku.

Odpustiť

Je mnoho ciest a cestičiek k odpusteniu človeku, spoločnosti alebo národu za nejaký priestupok. Treba si pamätať, že konečné odpustenie nie je kapitulácia. Je to vedomé rozhodnutie prestať v prechovávaní odporu v sebe, čo zahŕňa ako odpustenie dlhu, tak odpustenie od pomsty, ktorú sme si predsavzali. Ty si tým, kto rozhodne, kedy odpustiť a aký rituál na označenie udalosti použiť. Ty rozhodneš, o akom dlhu teraz prehlásíš, že už naďalej nemusí byť splatený.

Niekto dovolí celkové odpustenie: oslobodí osobu navždy od akýchkoľvek odškodnení. Iní si zvolia proces zastavenia: odpustia dlh a povedia, že čo sa stalo, stalo sa, a splatilo sa už dosť. Ďalší druh odpustenia je oslobodiť osobu, bez toho, aby vykonala akýkoľvek emocionálny či iný druh odškodnenia.

Pre niekoho znamená ukončiť proces odpúšťania posúdiť toho druhého zhovievavo, čo je najjednoduchšie, ak sa jedná o malé prehrešky. Jednou z najlepších foriem odpustenia je poskytnúť akýmkoľvek spôsobom dotknutej osobe súcitnú pomoc. Neznamená to, že by ste mali strčiť hlavu do košíka s hadom, ale jedná sa o reakciu z pozície milosrdenstva, istoty a pripravenosti.

Odpustenie je vrcholom vzdania sa, strpenia a zabudnutia. Neznamená to vzdať sa svojej ochrany, ale svojho chladu. Hlbokou formou odpustenia je prestať toho druhého ignorovať, čo zahŕňa prestať ignorovať alebo sa správať voči tej osobe chladne, povýšenecky alebo s pretvárkou. Pre ducha a dušu je lepšie časovo si určiť limit a s ľuďmi, ktorí mi spôsobujú ťažkosti, sa rozísť, než sa správať ako necitlivý manekýn.

Odpustenie je tvorivý čin. Môžeš si vybrať z mnohých časovo obmedzených spôsobov. Môžeš odpustiť pre terajší čas, do určitej doby, odpustiť do nabudúce, odpustiť, ale nedať už viac šancu - je to úplne nová hra, ak dôjde k ďalšiemu prípadu. Môžeš dať ešte jednu šancu, niekoľko šancí, veľa šancí, môžeš dať šancu, len keď... Môžeš odpustiť časť, celý alebo polovicu priestupku. Môžeš zahladiť všetko. Ty sa rozhodni.

A ako človek spozná, či odpustil? Máš tendenciu cítiť nad okolnosťami ľútosť, a nie zlosť, máš tendenciu osobu ľutovať, a nie sa na ňu hnevať. Zdá sa, že už na to nemáš čo povedať. Chápeš utrpenie, ktoré priestupok spočiatku sprevádzalo. Dávaš prednosť zostať už mimo toho. Na nič nečakáš. Nič nechceš. Nemáš okolo členkov priviazané z tej doby nič, čo by ťa stále priťahovalo. Si voľný, môžeš odísť. Možno, že síce nebudeš odvtedy navždy šťastím bez seba, ale celkom určite od tohto dňa pre teba začína nová rozprávka. Bol raz jeden...

Zdroj: Clarissa Pinkola Estés, Ženy, které běhaly s vlky

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/