Všetci občas nosíme nejaké masky. Sú akýmsi pancierom, ktorý nám pomáha prežívať v rôznych situáciách. Každá maska, ktorú vidíš, je formou sebaobrany.

Každá maska je prosba – volanie o pomoc.

Ak reaguješ na masku, dajme tomu, tvrdého výzoru, so strachom, s opovrhnutím či dokonca s obdivom, potom reaguješ na niečo falošné. Nevidíš pravdu, nevidíš skutočnosť.

No si to ty, kto si volí, ako si vysvetlí to, čo vidí. Si to ty, kto si volí, či chce vidieť pravdu alebo falošnú masku.

Pamätaj, že vždy, keď sa stretneš s falošnou maskou bez toho, aby si ju prijal za pravdu, stáva sa z teba potenciálny pomocník a osloboditeľ!

Čím výraznejšiu masku vidíš, tým väčšie je volanie o pomoc.

Toto volanie o pomoc je vlastne volaním po láske.

Všetci máme prirodzenú potrebu dostávať lásku.

Po láske túži naša pravá tvár, nie naša maska: tá sa tvári, že túto potrebu nemá.

Preto vedz:

Každá maska je len volaním po láske.

Taká je pravá tvár každého človeka.

Pozri sa okolo seba. Rozmýšľaj o svojich reakciách na druhých. Dokážeš vidieť ich skutočnú tvár?

Alebo si obeťou vlastných interpretácií?

Necháš sa ovplyvniť falošnou maskou druhých? Necháš sa zastrašiť, znechutiť, unaviť?

Dajme tomu, že stretneš niekoho, kto sa správa arogantne. To však nie je pravá tvár toho človeka. Arogancia je oba výrazom strachu. Je to sebaobrana, maska, hra.

Každé stretnutie je pre teba príležitosťou precvičovať si videnie pravdy.

Každé stretnutie je príležitosťou rozoznať pravú tvár človeka, ktorou je láska.

Zdroj: Kay Pollak, Žiadne stretnutie nie je náhodné 

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/