Dva rozdielne svety, medzi ktorými to občas škrípe. A niet divu. Odlišnosť nášho náhľadu na svet okolo nás je vecou, ktorá nám dospelým nedochádza. Je v tom zaujímavý paradox, alebo možno skôr harmónia. Pokiaľ však vieme, o čo ide. Naša dospelá myseľ je zameraná predovšetkým materiálne, detská skôr čisto duchovne. A tu je to miesto "rozporu". Dvaja dospelí ľudia, jeden materialista a druhý duchovne zameraný sa väčšinou nedokážu dohodnúť. Nakoniec sa jeden aj druhý pousmeje nad tým druhým. Ale ako teda naložiť s rozdielnosťou u dospelého a u dieťaťa? Nuž nie je v tom také veľké tajomstvo. Len uvedomenie nás dospelých, aký má vlastne význam tento zrejmý protipól. Deti sú tu od toho, aby nás dospelých materialisticky zameraných jedincov, naučili sa aspoň trochu odpútať od hmoty. Chcú nás naučiť viac načúvať, byť viac vo svojom "strede". Ukázať nám, ako sa dá žiť tu a teraz, ako byť šťastný každým okamihom, ako lásku dávať aj ako si ju užívať. Dôležitosť denného rytmu a stereotypu pre rozvoj človeka. Je toho veľa, čo by sa dalo menovať. Ale bude lepšie, keď aj vy sa zamyslíte nad tým, čo nás všetko majú vlastne naučiť. Náš dospelý postoj je pre dieťa dôležitý v jednom ohľade. V materialistickom živote sa títo malí anjeli nevyznajú a to očakávajú od nás, že ich naučíme. Problém však je v tom, že my dospelí ich začneme hneď všetko učiť, ale my sa od našich detí neučíme nič. Nie je v tom súlad, harmónia, vyváženosť. Nenačúvame im, berieme im sebavedomie. Nahrnieme na ne pravidlá, zákazy, príkazy, zoberieme im istotu, veľakrát aj osobnosť. Vytvoríme im závislosti, mentálne bloky. Za to, že nás prišli na túto zem naučiť niečo, čo toľko potrebujeme. Nakoniec im vezmeme to najcennejšie, ich slobodu. Stanú sa členom spoločnosti, ich nevoľníkom, nasledovníkom, ovečkou. Prevalcujeme ich našimi argumentmi, názormi, peniazmi. A ich krehká duša sa pomaly vytratí, a stanú sa z nich materialisti, ktorí sú omnoho "drsnejší" ako my sami. A prečo? No pretože, keď sa deti niečo učia učia sa to celou svojou bytosťou. Vidia to u nás, vidia to v škole, vidia to u svojich učiteľov. Žijú tým, čo cítia. Apelujem na vás všetkých, načúvajte pozornejšie svojim deťom. Nájdite viac harmónie vo vzťahu dieťa-dospelí. Učte sa vzájomne, duchovne i materialisticky. To, že sme dospelí a oni deti neznamená, že sme vždy múdrejší.

Zdroj: Pavel, https://www.facebook.com/103513063046854/photos/a.105715126159981.9004.103513063046854/744544252277062/?type=1&fref=nf

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/