Sú dva spôsoby, ako možno posudzovať neúspech:

Prvým spôsobom je považovať ho za tragédiu a neustále naň myslieť s trpkosťou. Trestáme sa, obviňujeme a trápime. Vyčítame si, že sme niečo urobili, alebo naopak neurobili.

Druhým spôsobom je povedať si:

Zo všetkých svojich chýb sa môžem poučiť.

Potom sa neúspech zmení na čosi úžasné: na pravú školu života!

To je veľmi povzbudzujúca myšlienka. Život je naozaj plný nekonečného učenia. Všetci sedíme v triede zvanej život, pretože sa stále máme čo učiť.

Len ak sa zo svojich neúspechov a ťažkostí nepoučíme, môžeme zlyhanie naozaj nazvať zlyhaním.

Niekedy sa tiež stáva, že nám život pripadá prázdny, premárnený. Hovoríme si:

„Uplynulé roky boli premárnené a stratené! Toto som mal urobiť tak a tamto zasa onak!“

Namiesto toho si skúste jemne povedať toto:

Predošlé roky boli len prípravou, obdobím klíčenia toho, čo začína práve teraz rásť.

Pokúste sa nehľadať vo svojom doterajšom živote žiadneho „nepriateľa“ či „nešťastie“.

Často si čítajte túto vetu:

Dnes vidím a chápem viac, ako som videl a chápal včera. Všetko sa deje pre moje dobro. Tak to vnímam a prijímam celým svojím srdcom, a úprimne za to ďakujem.

Zdroj: Kay Pollak, Žiadne stretnutie nie je náhodné

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/