Predstavme si náš vlastný život ako sto minút, ktoré nám boli dané od narodenia do našej smrti. Celých sto minút života ani o sekundu viac. Ako by ste ho využili? Využívali by ste ho rovnako tak, ako ho využívate dnes? Venovali by ste niečo zo svojho drahocenného času napríklad na chodenie po obchodnom dome a sledovanie výloh, čo je nové? Pozerali by ste sa na televízne noviny, ktoré skôr pripomínajú čiernu kroniku? Alebo by ste venovali svoj čas nudnému kamarátovi, ktorý vás zahŕňa len svojim sťažovaním sa? Samozrejme, každý by si chcel užiť svojich sto minút naplno. S ľuďmi, ktorých má rád, so svojimi deťmi, manželkou či priateľkou. Dať si dobré jedlo, posedieť vonku pri západe slnka, napríklad. A chceli by ste niečo z tohto času obetovať na stres, nervovanie, smútok, zhon, hádky, ohováranie a neviem čo ešte? Ja myslím, že takých ľudí by bolo veľmi málo. A napriek tomu, nerobíme toto každý deň aj napriek tomu, že vlastne nikto z nás nevie, koľko minút života mu vlastne zostáva? Netrávime v práci toľko času, že to nie je zdravé? Kto z nás dnes niekomu povedal, že ho miluje, pohladil svoje deti po vlasoch a povedal im niečo pozitívne? Podporil kamaráta alebo kamarátku? Čo kto z nás dnes urobil pre druhých? Toto všetko súvisí i s naším naladením vlastnej mysle. Ak je naša myseľ vyladená na „správnu a zdravú frekvenciu“, potom si dokážeme užiť akýkoľvek moment v živote. Aj keby trval len okamih. Napadá ma jeden zenový príbeh, ktorý to všetko krásne vystihuje:

„Jeden mních išiel popri okraji skaly a pošmykla sa mu noha. Spadol cez okraj a zachytil sa za pár stebiel niekoľko metrov pod okrajom skaly. Zospodu ho uvidel tiger. Prišiel ku skale, sadol si a čakal na svoju korisť. Keď sa mních pozrel hore, zazrel malú myšku, ktorá sa prišla najesť niekoľkých stebiel, na ktorých visel. Myška začala hrýzť steblo po steble a steblá rýchlo povoľovali... Mních sa rozhliadol a uvidel kúsok od seba rásť niekoľko malých jahôd. Jednu si udtrhol. Ako sladko chutili...“

A presne takto môžeme žiť život. Buď sa budeme neustále niečoho báť a rovnako nakoniec spadneme „tigrovi do papule“, alebo si jednoducho vychutnáme akýkoľvek okamih života bez strachu z toho, čo nevyhnutne príde. Každý z nás dostal pri narodení do vienka určitý čas, aby sme s ním hospodárili. Spoločnosť nás učí hospodáriť s peniazmi a s vecami okolo nás. Ale staráme sa aj o náš drahocenný čas? Nie sú náhodou okolo nás ľudia, ktorí nám ho kradnú a my si to ani neuvedomujeme? Naši „kamaráti, známi“? Ale nielen ľudia sú tí, ktorí nám berú drahocenný čas a zároveň i našu energiu. Sú to aj veci okolo nás, zlé návyky, ktorých sa nedokážeme zbaviť. Práve jeseň je najlepším obdobím pre bilancovanie nad týmito myšlienkami. Premýšľajte o svojom čase a o tom komu a čomu ho venujete. Keď dobre zasadíte, tiež dobre zožnete. Nech je to čokoľvek, čo vás posunie, bude to dobré.

Zdroj (text): Pavel

https://www.facebook.com/pages/Energie-strom%C5%AF-pro-lidi-co-dok%C3%A1%C5%BE%C3%AD-sv%C4%9Bt-vn%C3%ADmat-i-jinak/103513063046854?fref=photo

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/