Zem je živá vec a aj keď to môže znieť rozporuplne, naša Zem má svojho vlastného ducha, svoju vlastnú dušu.

Nemôžeme Zem stále len využívať, brať si a nič nedávať späť. Vieme, že ak budeme preťažovať nejaký ľudský orgán, napríklad obličky, ochorieme a nakoniec možno aj zomrieme. To isté platí pre Zem. Ak na ňu budeme klásť príliš veľký tlak, ozve sa a bude musieť zaútočiť späť pre svoje vlastné prežitie. Globálne otepľovanie je presne taký prípad. Je to reakcia prírody na to, ako zle sa správame k životnému prostrediu.

Nemôžeme si donekonečna robiť, čo sa nám zapáči, a ignorovať ducha Zeme. Musíme byť viac ohľaduplní. Ak takí budeme, Zem nám bude dávať hojnosť. Je ako matka, veľmi plodná a starostlivá, ale ak si budeme brať viac ako je zdravé, nebude už môcť a prestane dávať.

Musíme to zastaviť, kým nie je príliš neskoro. Niektorí ľudia robia neuveriteľnú prácu pre životné prostredie, ale my všetci musíme prispieť svojím dielom. Musíme sa prebrať a uvedomiť si, že toto je zodpovednosť nás všetkých a ak ju nebudeme brať vážne, budúce generácie za to strašne zaplatia. Predstavte si situáciu, kde vaše vnúčatá a pravnúčatá musia žiť v bubline alebo v uzavretom ohraničenom priestore, kde všetko, vrátane vzduchu, ktorý dýchajú, je riadený niekoľkými ľuďmi.

Moja skúsenosť s touto múdrosťou v praxi:

Občas, keď som vonku sama na prechádzke, je mi zjavená energia tejto našej Zeme. Je celkom ťažké ju popísať, ale vyzerá to, ako by z pôdy vychádzala ohromná sila a vyvierala von.

Je to ako výbuch energie, ktorý preniká cez všetky tváre prírody na tom mieste. Táto energia spôsobuje, že stromy, kvety a dokonca aj steblá trávy rozpínajú svoju vlastnú energiu a „vybuchujú“ súčasne.

Táto energia neovplyvňuje iba flóru, ale aj faunu. Neustále vidím energiu okolo zvierat, ale keď sa tak stane, táto energia okolo zvierat akoby vzrástla a prerástla zďaleka svoju normálnu veľkosť. Rastie a rastie, až nakoniec praskne ako bublina a je preč.

Som veľmi potešená a poctená, keď je mi toto ukázané. Uvedomím si pri tom vždy, aká vzácna je naša Zem. Predstavte si preto, aká rozrušená a šokovaná som bola, keď som pred niekoľkými rokmi narazila na úsek rieky neďaleko Dublinu, ktorý bol stojatý a znečistený. Bolo to miesto, ktoré som poznala, a na ktorom sme roky pred tým s mojím oteckom chytali ryby.

Znovu mi bola zjavená energie Zeme. Tentoraz bola kalná. Nemala v sebe žiadny život alebo vibráciu. Nevybuchovala von do vzduchu, ako by mala. Namiesto toho len slabo vychádzala a mala v sebe čiastočky temnej farby. Nebola to len rieka, ktorá bola postihnutá, videla som, že aj energia okolo rastlín a zvierat v tej zóne bola narušená. To ma moc neprekvapilo, pretože všetka príroda, vrátane ľudí, je prepojená a na sebe závislá.

Zdroj: http://www.andelevmychvlasech.cz/

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/