Podľa starodávneho súfijského príbehu žil raz v jednej krajine kdesi na Blízkom východe istý kráľ, ktorým neprestajne zmietali návaly šťastia a zúfalstva. Vedela ho rozčúliť aj tá najnepatrnejšia vec a dohnať ho k neprimeraným reakciám. Takže v jednom okamihu bol šťastný, no v nasledujúcom sa ho už zmocňovalo sklamanie a beznádej. Nakoniec kráľa takýto život nadobro omrzel a začal hľadať východisko. Nechal poslať pre istého múdreho muža, ktorý žil v jeho kráľovstve, a o ktorom sa povrávalo, že je osvietený. Keď sa mudrc dostavil, kráľ mu povedal: „Chcem byť ako ty. Môžeš mi poskytnúť niečo, čo by vnieslo do môjho života vyrovnanosť, pokoj a múdrosť? Zaplatím ti, čo si len zažiadaš.“

Mudrc povedal: „Možno ti budem vedieť pomôcť. Ale cena je vyššia ako hodnota celého tvojho kráľovstva. Preto, ak dovolíš, dám ti to ako dar.“ Kráľ súhlasil a mudrc odišiel.

O niekoľko týždňov sa vrátil a dal kráľovi bohato zdobenú skrinku z nefritu. Kráľ otvoril skrinku a našiel v nej zlatý prsteň. Bol na ňom vyrytý nápis: Aj toto raz pominie. „Čo to má znamenať?“ spýtal sa kráľ. Múdry muž nato povedal: „Stále nos tento prsteň. Nech sa bude diať čokoľvek, prv než by si to označil za dobré alebo zlé, dotkni sa prsteňa a prečítaj si nápis. Týmto spôsobom si stále zachováš pokoj.“

Aj toto raz pominie. Prečo sú tieto slová také pôsobivé? V prvej chvíli môžeme nadobudnúť dojem, že v ťažkých okamihoch skutočne ponúkajú útechu, no na druhej strane zmenšujú aj radosť z príjemných vecí života. Lebo tie slová môžu znamenať aj toto: „Neprežívajte priveľmi svoje šťastie, lebo aj ono je pominuteľné.“

Slová vyryté na prsteni, však, nehovoria o tom, že by ste sa nemali tešiť príjemným veciam života, ba ani nemajú zmierňovať utrpenie. Majú hlbší zmysel. Pomáhajú vám uvedomiť si prchavosť každej situácie, čo súvisí s pominuteľnosťou všetkých foriem - či už zlých alebo dobrých. Keď si začnete uvedomovať pominuteľnosť foriem, budete na nich menej lipnúť a menej sa budete s nimi stotožňovať. Nelipnutie na formách ešte neznamená, že sa nemôžete radovať zo všetkých tých príjemností, ktoré vám svet ponúka. V skutočnosti sa vaša radosť prehĺbi. Ak raz prijmete pominuteľnosť všetkých vecí a nevyhnutnosť zmien, môžete si užívať radosti života, kým trvajú, a nebáť sa toho, čo prinesie budúcnosť. Keď na ničom nelipnete, môžete sa na udalosti svojho života dívať z nadhľadu a neuviaznete v nich. Budete ako astronaut, ktorý sa pozerá na planétu Zem obklopený nekonečným vesmírom a uvedomuje si paradoxnú pravdu: Zem je vzácna a súčasne bezvýznamná. Poznanie, že Aj toto raz pominie, vás zbaví lipnutia a vo vašom živote sa otvorí nová dimenzia - vnútorný priestor. A do tejto dimenzie vstúpite práve vďaka nelipnutiu, neposudzovaniu a vnútornému nevzdorovaniu.

Keď sa prestanete úplne stotožňovať s formami, vedomie - vaša podstata - opustí väzenie foriem. Táto sloboda vyrastá z vnútorného priestoru. Budete ju vnímať ako pokoj, hlboký vnútorný mier, dokonca aj v ťažkých chvíľach. Aj toto raz pominie. Zrazu sa okolo udalosti vytvorí priestor. Takýmto priestorom sú obklopené aj emocionálne výkyvy a bolesť. Priestor existuje ešte aj medzi myšlienkami. A z toho priestoru vyžaruje pokoj, ktorý nepochádza „z tohto sveta“ , pretože svet je forma a pokoj je priestor. Je to pokoj Boha.

Teraz si už môžete užívať a vážiť veci tohto sveta bez toho, aby ste im pripisovali takú dôležitosť, ktorá im neprináleží. Môžete sa aktívne zapojiť do tanca stvorenia bez toho, aby ste lipli na výsledku svojej činnosti a mali voči svetu neprimerané požiadavky (uspokoj moje túžby, urob ma šťastným, daj mi pocit bezpečia, povedz mi, kto som). Svet vám nemôže tieto veci poskytnúť, a keď prestanete mať takéto očakávania, utrpenie, ktoré ste si sami vytvorili, pominie. Všetko utrpenie totiž pochádza z preceňovania formy a neuvedomovania si vnútorného priestoru. Keď je však vo vašom živote táto dimenzia prítomná, môžete sa radovať z príjemných vecí, zážitkov a zmyslových vnemov bez toho, aby ste sa v nich stratili, vnútorne sa k nim pripútali a stali sa tak závislými na tomto svete.

Slová Aj toto raz pominie upozorňujú na realitu. Tým, že poukazujú na nestálosť všetkých foriem, odkazujú na to, čo je večné. Len to, čo je vo vás večné, vie rozpoznať to, čo je pominuteľné...

Zdroj: Eckhart Tolle, Nová zem – Uvedomte si zmysel svojho života

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/