Potom vystúpil vpred pustovník, ktorý navštevoval mesto raz za rok a povedal:

„Prehovor k nám o rozkoši.“

A on odpovedal:

„Rozkoš je piesňou slobody,

ale nie je to sloboda.

Sú to kvety vašich túžob,

ale nie sú to ich plody.

Je to hlbina volajúca do výšin,

ale nie je to ani hĺbka, ani výška.

Je to rozprestretie krídel v klietke,

ale nie je to nekonečný priestor.

Áno, rozkoš je naozaj piesnňou slobody.

A ja budem rád, ak ju zaspievate z plnosti svojho srdca; a napriek tomu by som nechcel, aby ste stratili svoje srdcia v tomto speve.

Niektorí z vašich mladých hľadajú rozkoš, ako by to bolo všetko, a sú za to ostatnými odsudzovaní a karhaní.

Ja by som ich neodsudzoval ani nekáral. Ja by som ich naučil hľadať.

Lebo keď nájdu rozkoš, nenájdu len ju samú.

Sedem je jej sestier a všetky sú oveľa krajšie než rozkoš.

Nepočuli ste azda o mužovi, ktorý vykopával zo zeme korene a našiel poklad?

A niektorí z vás starších spomínajú na rozkoš s ľútosťou, ako by to bolo nejaké zlo spáchané v opitosti.

Ale ľútosť je zatemnením mysle a nie jej potrestaním.

Mali by spomínať na svoje rozkoše s vďačnosťou, ako na úrodnú žatvu leta.

Ak však nachádzajú záľubu v ľútosti, potom nemá zmysel im v tom brániť.

A sú medzi vami aj takí, ktorí nie sú ani takí mladí, aby hľadali, ani takí starí, aby spomínali.

A tí v strachu z hľadania a spomínania zaháňajú všetky rozkoše, aby tým nepotlačovali ducha či ho niečím neurazili.

Ale aj v ich konaní sa skrýva rozkoš.

A oni tak nachádzajú poklad, hoci trasúcimi sa rukami vykopávajú korene.

Ale povedzte mi, ktože by mohol uraziť dušu?

Uráža snáď slávik pokoj noci alebo svetluška hviezdy?

A môže váš plameň alebo váš dym spáliť vietor?

Myslíte si, že duša je pokojná hladina, ktorú môžete rozvlniť podobnými starosťami?

Častokrát potlačujete svoju túžbu po rozkoši, ale vaša túžba sa tým len hromadí v skrytých kútoch vášho bytia.

Kto vie, že to, čo je dnes zabúdané, na vás čaká zajtra?

Aj vaše telo pozná svoje dedičstvo a svoje oprávnené potreby a nechce byť podvádzané.

A vaše telo je harfou vašej duše.

A je na vás, aby ste z nej vylúdili buď čarovnú hudbu, alebo nemilé zvuky.

A teraz sa pýtate vo svojom srdci: „Ako dokážem rozlíšiť, čo je v rozkoši dobré, od toho, čo v nej dobré nie je?“

Choďte na svoje polia a do záhrad a tam spoznáte, že pre včelu je rozkošou zbierať sladký peľ z kalichu kvetín,

ale je to rozkoš aj pre kvety, ktoré peľ včelám poskytujú.

Lebo pre včelu je kvetina zdrojom života

a pre kvetinu je včela poslom lásky

a pre obe, včelu aj kvetinu, je dávanie a získavanie rozkoše potrebou a vzrušením.

Ľudia z Orfalesu, buďte vo svojej rozkoši ako kvety a včely.“

Zdroj: Kahlil Gibran, Prorok 

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com