Jeden statkár raz našiel v lese zranené orlie mláďa. Odniesol ho domov, vyliečil ho a dal na dvor medzi sliepky. Mladý orol s nimi jedol a prevzal ich správanie. Raz šiel okolo drevorubač a spýtal sa statkára: „Prečo je orol, kráľ všetkého vtáctva, zavretý na dvore so sliepkami?“ Statkár odpovedal: „Našiel som ho v lese zraneného. Naučil som ho správať sa rovnako ako sliepky a jesť s nimi. Lietať sa nenaučil. Osvojil si spôsoby, aké majú sliepky, a preto už nie je orol.“

Drevorubač odvetil: „Je od teba veľmi pekné, že si sa ho ujal a vyliečil ho. Prežil vďaka tvojej pomoci a na dvore našiel spoločnosť a blízkosť sliepok. Napriek tomu má srdce orla a určite je schopný sa naučiť lietať. Čo keby sme to vyskúšali?“

„Nerozumiem ti. Keby chcel lietať, tak už by to urobil. Ja mu v tom nebránim.“

„Máš pravdu. V lietaní mu nebrániš. Ale sám si povedal, že si ho naučil správať sa ako sliepka, a preto nelieta. Je to však orol, tak čo keby sme ho skrátka lietať naučili?!“

„Prečo na tom tak trváš? Veď sa chová ako sliepky, už to nie je orol. Čo sa dá robiť?! Niektoré veci sa jednoducho zmeniť nedajú.“

„Je pravda, že sa v posledných mesiacoch správa ako sliepka. Ale zdá sa mi, že sa príliš sústredíš na jeho ťažkosti s lietaním. Prečo by sme sa teraz nezamerali na to, že má orlie srdce a možnosť naučiť sa lietať?“

„Trochu o tom pochybujem. Aký je rozdiel, ak namiesto ťažkostí budeme uvažovať o možnostiach?“

„To je dobrá otázka. Keď sa budeme zaoberať problémami, tak sa asi uspokojíme s jeho súčasným správaním. Ak sa ale zameriame na to, že je možné, aby vzlietol, dáme mu tým šancu a vyskúšame, či sa možnosti zakladajú na pravde.“

„Znie to zaujímavo.“

„Vyskúšame to?“

„Áno.“

Druhý deň vzal spokojný drevorubač orlíka nežne do rúk, odniesol ho na neďaleký kopec a povedal mu: „Tvoje miesto je na nebi, nie na zemi. Roztiahni krídla a leť! Dokážeš to.“

Ale orol sa nedal presvedčiť. Bol zmätený, a akonáhle dole uvidel sliepky, doskákal za nimi na dvor. Myslel si, že stratil schopnosť vzlietnuť a dostal strach.

Drevorubač sa však nenechal odradiť. Na druhý deň odniesol orla na strechu statku a povzbudzoval ho: „Si orol. Roztiahni krídla a leť! Dokážeš to.“

Orol znovu pocítil, že má strach. Sám zo seba a zo svojho okolia. Nikdy nevidel dvor z takej výšky. Zachvel sa, pozrel sa na drevorubača a odskákal späť na dvor.

Nasledujúce ráno vzal opäť drevorubač orla na strechu statku a naliehal: „Si orol, tak roztiahni krídla a leť!“

Orol sa mu pozrel priamo do očí. Na muža jeho pohľad zapôsobil. Nahlas mu jemne povedal: „Neprekvapuje ma, že máš strach. To je normálne. Ale uvidíš, že sa to oplatí skúsiť. Prekonáš ohromné ​​vzdialenosti, spriatelíš sa s vetrom a spoznáš srdce ostatných orlov. A tiež si už zistil, keď si skákal po dvore, aké silné sú tvoje krídla.“

Orol sa rozhliadol. Najprv sa zadíval dole na dvor a potom vzhliadol k nebu. Potom ho muž zdvihol hore a nežne pohladil. Orlík pomaly roztiahol krídla a s víťazným výkrikom sa vzniesol k nebu.

Svoje možností nakoniec využil.

Zdroj: José Carlos Bermejo, Příběhy pro uzdravení duše

 Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/