„Čo je to láska?“, opýtal sa študent učiteľa.

Učiteľ odpovedal: „Aby som ti mohol odpovedať na tvoju otázku, choď na pole s obilím, vyber si pre teba najkrajší a najväčší klások pšenice a vráť sa späť. Ale podmienka je, že cez pole môžeš prejsť iba jedenkrát, nemôžeš sa vrátiť späť na jeho začiatok.“

Študent išiel na pole, prešiel prvý rad, uvidel krásny veľký klások, ale povedal si: „Pôjdem ďalej, možno nájdem ešte krajší.“

Išiel ďalej, uvidel ďalší krásny klások a opäť si povedal: „Ďalej možno nájdem ešte krajší a lepší.“ Keď prešiel viac než polovicu poľa, začal si uvedomovať, že klásky obilia nie sú také veľké, ako boli tamtie, ktoré videl na začiatku. Uvedomil si, že premárnil šancu si ich vziať a veľmi to ľutoval. Keď prešiel celé pole, vrátil sa za učiteľom s prázdnymi rukami.

Učiteľ mu povedal: „Toto je láska. Človek stále hľadá niečo lepšie, a až keď je neskoro, zistí, že to čo hľadal je nenávratne preč.“ 

Zdroj: https://www.facebook.com/cestu.si.najdem.alebo.spravim

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/