A starý kňaz povedal: „Povedz nám o viere.“

A on povedal:

„Hovoril som snáď v tento deň o niečom inom?

Nie sú vierou všetky skutky a všetky odrazy,

a to, čo nie je skutkom a odrazom, nie je snáď zázrakom a úžasom večne sa blyštiacim vo vašej duši, aj keď ruky otesávajú kameň alebo upevňujú osnovu?

Kto môže oddeliť vieru od svojho konania, alebo od svojho povolania?

Kto môže pred seba rozprestrieť svoj ​​čas a povedať: „To je pre Boha a to je pre mňa; to je pre moju dušu a to ostatné pre moje telo?“

Všetok čas je krídlami mávajucími v priestore od jedného ja k druhému.

Ten, kto si oblieka morálne zásady len ako svoj ​​sviatočný šat, by mal byť radšej nahý.

Vietor a slnko nezanechajú žiadne diery v jeho koži.

A ten, kto vyjadruje svoje konanie zásadami etiky, väzní svojho spevavého vtáka v klietke.

Najslobodnějšie piesne sa neozývajú tam, kde sú mreže a ostnaté drôty.

A ten, pre ktorého je uctievanie oknom, ktoré sa dá otvoriť a zavrieť, doteraz ešte nenavštívil príbytok svojej duše, ktorý má okná otvorené od úsvitu do úsvitu.

Váš každodenný život je vaším chrámom a vašou vierou.

Kedykoľvek do neho vstupujete, vezmite so sebou všetko, čo máte.

Vezmite pluh a vyhňu a paličku a citaru,

veci, ktoré ste nahromadili vedení nutnosťou alebo potechou.

Lebo vo svojom snívaní sa nemôžete povzniesť nad svoje úspechy, alebo padnúť nižšie než vaše neúspechy.

A vezmite so sebou všetkých ľudí:

Lebo v uctievaní sa nemôžete vzniesť vyššie než ich nádeje, ani sa pokoriť nižšie ako ich beznádej.

A k tomu, aby ste poznali Boha, nemusíte vedieť riešiť hádanky.

Radšej sa rozhliadnite okolo seba a uvidíte, ako sa hrá s vašimi deťmi.

A pozrite do vesmíru; zbadáte Ho, ako kráča po oblakoch, rozťahuje svoje paže v bleskoch a zostupuje v daždi.

Zbadáte Ho, ako sa usmieva v kvetoch, potom stúpa a kýva vám rukou v stromoch."

Zdroj: Kahlil Gibran, Prorok

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/