Starec sa odsťahoval k synovi, neveste a šesťročnému vnukovi. Ruky sa mu už triasli, zrak sa mu kalil a kroky slabli.

Rodina sa schádzala k jedlu pri jednom stole, ale starcove trasúce sa ruky a neistý zrak spoločné stolovanie sťažovali. Hrach mu padal z lyžice, a keď sa snažil uchopiť pohár s mliekom, často skončilo rozliate na obruse.

Syna a jeho ženu už celá záležitosť unavovala. Syn teda povedal: „Musíme s dedkom niečo urobiť. Už toho bolo dosť! Rozlieva mlieko, je hlučný a jedlo mu padá na podlahu.“

A tak sa manželia rozhodli postaviť do rohu jedálne malý stolík, kde dedko jedol osamote, zatiaľ čo ostatní sa pri jedle tešili zo vzájomnej spoločnosti. Keďže dedko rozbil pár tanierov, dostával jedlo v drevenej miske. Keď sa na neho občas otočili, uvideli slzy v osamelých očiach. Napriek tomu jediné, čoho sa starec dočkal, boli slová napomenutia, keď mu spadla lyžica alebo kus jedla.

Šesťročný chlapec pozoroval v tichosti počínanie svojich rodičov.

Raz popoludní, keď bolo pred večerou, si otec všimol, že sa synček hrá na podlahe s kúskami dreva.

Sladko sa ho opýtal: „Čo to robíš?“

Syn mu rovnako sladko odpovedal: „Ale, robím jednu misku pre teba a druhú pre mamičku, aby ste mali z čoho jesť, až zostarnete.“

Usmial sa a pokračoval v práci. Synkove slová zasiahli rodičov veľmi silno. Zostali zarazení stáť a len sa pozerali jeden na druhého. Slzy sa im rinuli po lícach, a hoci žiadny z nich k tomu nič nepovedal, bolo obom jasné, čo musia urobiť.

To popoludnie vzal muž svojho otca jemne za ruku a priviedol ho k spoločnému stolu. Po zvyšok dňa sedel dedko za vrchom stolu. A z nejakého dôvodu sa muž ani jeho žena viackrát nehnevali, keď spadla na podlahu lyžica alebo sa rozlialo mlieko či sa zašpinil obrus.

Zdroj: José Carlos Bermejo, Příběhy pro uzdravení duše

 Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/