Pretože v tomto vesmíre žiadne náhody neexistujú, preto nemôže byť náhodné ani tak dôležité stretnutie, ako je moje stretnutie s partnerom. Toto stretnutie sme si vybrali, aby sme absolvovali určité učebné kroky.

Každý z nás má v tomto okamihu ideálneho partnera a to takého, ktorý nám zrkadlí práve tie úlohy, ktoré sme doteraz nevyriešili. Nie je to síce príjemné, je to však správne.

Možno, že teraz už budeme viac pripravení akceptovať svojho partnera ako toho správneho a povedať svoje bezpodmienečné áno.

Partnerstvo je pomocou na ceste nájdenia jednoty v sebe samom. To je v podstate celý zmysel partnerstva. A keď partnerstvo tento účel nespĺňa alebo keď ho už spĺňať nemôže, stratilo svoj ​​zmysel a je nutné ho uvoľniť.

Tým sa dostávame k ďalšiemu dôležitému poznatku: Väčšina ľudí má o svojom partnerstve falošné predstavy. Žiadne partnerstvo nie je určené na večné časy. Zvedie iba na spoločnú cestu dvoch ľudí, ktorých spája určitá úloha, a keď túto úlohu splnia alebo keď ich vzťah nedokáže naplniť tento účel, je partnerstvo ukončené.

To znamená, že keď partnerstvo začína, je potrebné počítať s tým, že tiež niekedy skončí. Na konci by sme teda nemali tomu druhému nič vyčítať a naopak by sme mali byť vďační za spoločné časy nášho spolužitia.

Problémy, ktoré vznikajú v partnerstve, majú vždy niečo spoločné s nami a nikdy s tým druhým. My ich tiež môžeme vyriešiť jedine sami v sebe. Nemôžeme teda hovoriť, že ten druhý by ešte potreboval to či ono, alebo by sa mal ešte zbaviť toho či onoho, potom by až bolo všetko v poriadku a potom by sme boli šťastní. To by asi bolo príjemné a pohodlné - ale nebolo by to správne a ani účelné. Tak to nefunguje.

Je to dobré práve takto, pretože na to existuje dobrý dôvod. Vždy, keď sa zdráhame spracovať svoju úlohu, zostáva situácia nepríjemná. Až keď v nej rozpoznáme lekciu svojho vzťahu a keď ju vyriešime, postúpime zase o krôčik ďalej a náš vzťah sa dostane na novú úroveň.

Život neopakuje žiadnu úlohu, ktorá už raz bola vyriešená. Platí to však aj opačne. Život bude opakovane „zadávať“ úlohu, ktorú sme doteraz nemohli alebo nechceli spracovať, a to tak dlho, kým ju nevyriešime.

Preto všetko, čo je nepríjemné, je potrebné vybaviť bez odkladu. Kedykoľvek sa stretneme s niečím nepríjemným, s niečím, čo sa nám nepáči, všimnime si: Keď to budeme odsúvať, zostane to nepríjemné po celú dobu odsúvania. Až keď to vybavíme, budeme to mať konečne za sebou.

Položme si niekedy v pokoji a skúmavo nasledujúce otázky:

- Čo je v súčasnosti nepríjemné na mojom partnerstve?

- Som pripravený/á to zmeniť?

- Som pripravený/á to zmeniť práve teraz?

A keď to urobíme, oslobodíme sa. A s prekvapením zistíme, že život nám túto úlohu udelil už po niekoľkýkrát. A aký div: Od chvíle, keď sme túto úlohu vyriešili, sa už nikdy viac nevráti.

Prídu samozrejme ďalšie úlohy, my sme však už pokročili o kúsok ďalej. Keď to vezmeme z pohľadu partnerstva, znamená to, že zmyslom partnerstva nie je prežívať s pomocou druhého krásny, príjemný a pohodlný život. Naopak práve vtedy, keď je náš partner pre nás tým ideálnym partnerom, prijímame jeho prostredníctvom tie najväčšie výzvy. Život nás podporuje tým, že nás vyzýva, že od nás niečo vyžaduje.

Všetky problémy, ktoré prichádzajú, majú teda čo do činenia len s nami samotnými. Keď sa v našom vzťahu vynoria nejaké problémy, nevyčítajme kvôli tomu nič svojmu partnerovi, pretože my sami sme príčinou a len my môžeme vyriešiť tento problém. Náš partner nie je žiadna chladnička, v ktorej máme schované len samé dobroty, ktoré si môžeme vytiahnuť kedykoľvek.

Je potrebné si uvedomiť: Toho druhého nemôžeme nijako „prispôsobiť“! To nemá nádej na úspech, výsledkom bude len naša frustrácia.

Uvedomme si tiež, že vnútorným a vlastným dôvodom tohto vzťahu je vždy túžba dostať sa opäť do stavu jednoty. Hlbším zmyslom sexuálneho spojenia je pochopenie podstaty toho druhého. Keď pochopíme podstatu toho druhého, pochopíme tiež, kto sme my sami. Pochopíme: JA SOM. Sexualita je pritom len vonkajším prevedením tohto sebapoznania. Týmto sebapoznaním sa vraciame do jednoty skutočnosti. A v tomto duchu to môžeme uskutočniť aj navonok v podobe telesného rituálu.

Počiatok sľubného vzťahu zvyčajne vôbec nepoznáme. Mnohé páry, ktoré sú šťastne oddané už celé dlhé desaťročia, nemohli spočiatku svojho partnera ani vystáť, často to bolo všetko iné než „láska na prvý pohľad“.

Existujú zákonitosti partnerstva, pretože keď sa stretnú dvaja ľudia, nie sú zakaždým znovu vynaliezané pravidlá, podľa ktorých sa to odohráva. Všetko, čo pritom prežívame, prežívali už pred nami milióny ľudí. A odohrávalo sa to vždy podľa rovnakých zákonitostí. Rituál vývoja vzťahu dvoch ľudí je rovnako starý ako ľudstvo samo. Vzťah sa musí vyvíjať. Nie je to žiadny dar, ktorý nám spadol do lona.

To, čo nám možno spadlo do lona, bola zamilovanosť. Zamilovanosť je však iba akási záloha, ktorú neskôr budeme musieť zaplatiť. V období zamilovanosti sa pozeráme na svet skrz ružové okuliare, nevnímame žiadne ťažkosti, nevnímame nedostatky svojho partnera, vidíme len to krásne a dobré. V prvej etape vzťahu nám to pomáha spoločne rozvíjať vzájomnú lásku.

Mnohí ľudia sú však zamilovaní práve do zamilovanosti a zmeškajú možnosť nájsť cestu k láske, keď už zamilovanosť pominie.

Potom frustrovane zistia, že je zamilovanosť bohužiaľ preč a vydajú sa hľadať novú. Zvyčajne potom zostanú stáť s prázdnymi rukami. Každý musí mať aspoň základnú znalosť zákonitostí partnerstva, aby sa partnerstvo mohlo podariť. Niekedy to ide aj bez potrebných znalostí a prostredníctvom rôznych obchádzok nakoniec partneri predsa len prekonajú kritické miesta a problémové situácie a vytvoria si láskyplnú pospolitosť a dosiahnu naplnenie svojho vzťahu.

Oveľa častejšie sa však stáva, že túto cestu nenájdu. A tak sa ľudia obzerajú na reťazec stroskotaných vzťahov, ktorý majú za sebou a pýtajú sa sami seba, čo len mohli po celú tú dobu robiť zle. Lebo vzťah stroskotá na tom istom mieste - na mieste, kde sme nesplnili svoju úlohu, kde pre nás bolo niečo nepríjemné, niečo bolestné.

Môžeme si položiť pár otázok:

- Na čom doteraz vždy stroskotali moje vzťahy?

- Čím trpí môj súčasný vzťah?

- Ktoré úlohy by som vo svojom partnerstve mal/a spracovať?

- Čo mi môj partner zrkadlí a čo odráža náš súčasný stav?

- Ktorým smerom mám upriamiť svoju silu, aby som zvládol/a príslušne úlohy?

Muži a ženy sú veľmi rozdielni. Vlastne skoro nemajú šancu, aby spolu mohli vzájomne vyjsť. Nemôžu spolu dokonca ani komunikovať, pretože každý z nich hovorí inou rečou.

Muži vstupujú do manželstva so ženou a pritom zostávajú sami sebou. Ako predtým zostávajú svojím JA, len teraz majú navyše ešte ženu.

Ženy sa vrhajú do vzťahu a často sa v ňom doslova rozpúšťajú. Ženy sa vo vzťahu často zbavujú svojho JA a so svojím partnerom sa snažia vytvoriť spoločné MY. Muži často do konca života nepochopia, čo je to MY. Preto majú ženy prirodzenú potrebu sa s nimi o všetko deliť. A k ich veľkému zármutku tiež o svoje priania - mužovi niečo neustále oznamovať.

Muž využíva komunikáciu, aby jej prostredníctvom oznámil nejakú informáciu. Žena využíva komunikáciu, aby jej prostredníctvom vnímala a prehlbovala vzťah. Hovoríme dvoma rozdielnymi jazykmi, a keď sa niekde náhodou nestretneme, potom sa míňame po celý svoj ​​spoločný život. Preto je dobré, keď nám partner niečo hovorí, uistiť sa niekoľkými kontrolnými otázkami, do akej miery sme ho naozaj pochopili.

Aká obtiažna je vzájomná komunikácia, to si môžeme ukázať na malom príklade. Slovo „strom“ vyzerá celkom jednoducho a jednoznačne. U niekoľkých ľudí môže vyvolať rôzne predstavy. Jeden pred sebou vidí jabloň, druhý smrek či jedľu. Jeden je veľký, druhý malý, jeden má plody, druhý kvety, iný má opadané lístie. Bez ohľadu na to, koho sa pýtame, máme jeden pojem a stovku nedorozumení. Každý si predstaví iný strom a každý si prirodzene myslí, že ten jeho strom je „správny“.

Našťastie dokážeme načúvať aj prostredníctvom svojej intuície a srdcom, inak by komunikácia ako taká nefungovala. Tip pre ženy: Povedzte svojmu mužovi pokiaľ možno vždy úplne jasnú vetu, ktorá nie je príliš dlhá. Táto veta by mala obsahovať jasné informácie. Potom dajte partnerovi čas, aby mohol pochopiť, čo ste mu povedali. A to nie je vtip.

My sa snažíme stále porozumieť svojmu partnerovi, pochopiť ho, lenže tomu, čím práve je, nemožno porozumieť. Nemôže to fungovať, pretože ten druhý často nerozumie ani sám sebe. Nepotrebujeme porozumieť partnerovi, potrebujeme len mať pochopenie a ihneď je všetko úplne iné. Nie je tu nič k porozumeniu, môžeme sa vcítiť do druhého. Potom náhle prežijeme život toho druhého a tiež svoj ​​vlastný život. Zrazu ľudia zistia, že sú manželmi mnoho rokov a prežívajú dva úplne odlišné životy.

Zdroj: Kurt Tepperwein, Tvůj život jako mistrovské dílo

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/