V nebeských výšinách sa raz jeden Anjel spýtal Boha: „Milý otče, som neskonale blažený z Tvojej blízkosti, z Tvojej všeobjímajúcej lásky ku všetkým bytostiam, do ktorých si vdýchol nesmrteľnosť ducha a Tvoje Svetlo prežiari všetko, čo je uväznené v temnote. Som dlhé veky tvojím verným služobníkom a s neskonalou radosťou napomáham ochraňovať všetky duše, ktoré o to požiadajú, či ktoré z Tvojich záujmov majú byť chránené. Miesto, ktoré si vybral pre správny vývoj svojich detí je nádhernou planétou, ktorá je tým najkrajším, čo si kedy vo Vesmíre stvoril, každý nebeský Anjel by si prial aspoň jediný raz prežiť život na planéte zvanej Zem. Preto by som ťa chcel milý otče požiadať, či by si ma uvoľnil zo svojich nebeských služieb, aby som mohol zakúsiť prežiť život človeka, s jeho všetkými trápeniami, bolesťami, nezdarmi. Chcel by som spoznať aké to je, keď nie si nablízku a prechádzať temnotou, spoznať aj krásy tohto sveta, vidieť a počuť, cítiť, vnímať, pohladiť vtáčika, cítiť jeho dotyk, počuť šumenie stromov, bzukot včiel, cítiť vôňu kvetov, aké to je byť dieťaťom, prežiť pozemskú lásku, padnúť až na samé dno, so všetkými emóciami, čo ako človek môžem prežiť.“ Keď si Boh od Anjela všetko vypočul, len sa pousmial a povedal: „Dobre, môj synu. Keď je to tvoje vrúcne prianie a chceš spoznať život človeka aj so všetkými jeho útrapami, na čas ťa prepúšťam z tvojich anjelských služieb a zosielam ťa na Zem do ľudskej bytosti a do doby, než sa potom opäť vrátiš späť do nebeských výšin. Tak sa aj stalo a Anjel, ktorý poznal len lásku, sa zrodil na Zemi v podobe človeka, aby spoznal aj tie najtemnejšie stránky ľudského života.

Zdroj: www.facebook.com/pleja.kristal

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/