A astronóm povedal: „Pane, a čo čas?“

A on odpovedal:

„Chceli by ste merať čas, nemerateľný a nesmierny.

Chceli by ste prispôsobiť svoje správanie a smer cesty svojej duše hodinám a ročným obdobiam.

Z času by ste chceli urobiť prúd, na ktorého brehu budete sedieť a sledovať, ako preteká okolo.

Vaše vnútro je však bez času a je si vedomé bezčasovosti.

A vie, že včerajšok je len spomienkou dneška, a že zajtrajšok je dnešným snom.

A že to, čo vo vás spieva a rozjíma, ešte stále sídli vo vnútri prvého okamihu, ktorý rozosial hviezdy vo vesmíre.

Kto z vás necíti, že jeho sila milovať je bez hraníc?

A kto z vás zároveň necíti, že naozajstná láska, hoci bez hraníc, smeruje do stredu bytia a neprechádza od jednej myšlienky na lásku k druhej, ani od jedného prejavu lásky k druhému?

A nie je čas práve taký ako láska, nerozdeliteľný a nekonečný?

Ale ak musíte v myšlienkach merať čas na obdobia, nech teda každé obdobie obklopuje všetky ďalšie obdobia.

A nech dnešok objíma minulosť spomienkou a budúcnosť túžbou."

Zdroj: Kahlil Gibran, Prorok

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/