Žiak stále nechápal. Vždy, keď narazil na nejaký problém, bol celý nesvoj, klesal na mysli, a dokonca sa ho zmocňovalo zúfalstvo. Učiteľ mu však neochvejne hovoril stále to isté:

„To je v poriadku, je to dobré."

Často sa pýtal sám seba, či je možné, že by sa učiteľovi nikdy nič nepríjemného nestalo, alebo či je učiteľ taký šťastlivec, že... nemusel nikdy prekonávať žiadnu nepriazeň osudu. Stále počul len to pokojné:

„To je v poriadku. Je to dobré."

Jedného dňa už sa neudržal a spýtal sa priamo:

„Tebe sa nikdy nestalo, že si sa dostal do situácie, s ktorou si si nevedel rady? Nechápem, že môžeš stále len hovoriť, že je všetko v poriadku, ako keby ťa nikdy nič nepríjemného nepostihlo.“

Učiteľ sa pousmial a povedal:

„Ale áno, všetko je v poriadku."

„Ale ako to?" pýtal sa prekvapený žiak.

„Pretože, keď nemôžem nejakú situáciu vyriešiť zvonku, vyriešim si ju vnútri zmenou svojho postoja. Žiadna ľudská bytosť nemôže mať pod kontrolou všetky udalosti alebo okolnosti, ale môže sa naučiť kontrolovať svoj postoj k nim. Preto je pre mňa všetko v poriadku, všetko je dobré ."

Aj keď je v okolitom svete veľa problémov, tie najväčšie máme často v sebe. Hoci vo vonkajšom svete môžu existovať nedobrí alebo neprajní ľudia, najhorší nepriateľ sídli v našej mysli. Ak môžeš nejakú situáciu zmeniť k lepšiemu, zmeň ju, ale ak to nie je možné, zmeň svoj ​​postoj k nej a snaž sa zachovať si duševnú rovnováhu.

Zdroj: Ramiro Calle, Himalájské příběhy

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/