Hnev je veľmi nebezpečný.

Netvrdím, že sa nikdy nehnevám. Ani netvrdím, že agresivita či hnev je niečo zlé.

Neexistujú nijaké emócie, ktoré by boli ušľachtilejšie alebo lepšie ako druhé. Neexistujú dobré či zlé pocity. Emócie sú tým, čím sú – emóciami.

Hnev je emócia, ktorá je práve tak v poriadku ako iné.

Ide o to, ako so svojím hnevom naložíte.

Všimol som si, že keď som nahnevaný, v skutočnosti svoju zlosť často prenášam na nevinnú osobu. To však nie je konštruktívne.

Čo ak platí:

Hnev je len pokus, ako niekoho donútiť, aby sa cítil vinný.

Čo keď to tak naozaj je? Zamyslite sa nad tým!

Hnev – strach

Keď stretnete niekoho, kto je rozzúrený, nahnevaný či podráždený, spýtajte sa v duchu:

Čoho sa ten človek bojí?

Za hnevom sa skrýva určitá forma strachu. Nehovorte to nahlas, opýtajte sa len v duchu sami seba: „Čoho sa ten človek tak veľmi bojí?“

A hneď pred sebou budete mať úplne inú osobu. Môžete v sebe prebudiť empatiu.

Za hnevom sa vždy skrýva strach.

Za hnevom je vždy človek, ktorý volá o pomoc. Všetok hnev je vlastne zúfalé volanie o pomoc.

Záchvaty zúrivosti a hnevu sú príkladom slabosti. Kričíme iba vtedy, keď nerozumieme vlastnému hnevu.

Keď na niekoho kričím a odmietam počúvať (nemám silu počúvať), robím to preto, aby som umčal niečo vo svojom vnútri – niečo, čo práve teraz nechcem (nemám silu) vidieť alebo počuť.

Tí najagresívnejší ľudia bývajú najvydesenejší. Veľká časť dejín by určite vyzerala inak, keby si agresívni ľudia častejšie kládli túto otázku:

„Čím to je, že nemám odvahu naozaj vidieť sám seba?“

Takže, ak nabudúce stretnete niekoho, kto sa bude triasť od zúrivosti, skúste sa v duchu opýtať:

Čoho sa ten človek tak bojí?

Cvičte sa v tom čo najčastejšie.

A nezabudnite sa to opýtať aj sami seba!

Zdroj: Kay Pollak, Žiadne stretnutie nie je náhodné

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/