Kedysi som si myslela, že podmienkou, aby som vedela milovať svoje telo, alebo ho vedela tolerovať je, že musím byť chudá, musím mať ploché brucho, úzke boky a vystúpené lícne kosti. 

A tak som si povedala, že lásku a toleranciu voči sebe získam v posilňovni, usilovne som bežala na bežiacom páse, a pri stole som opatrne a nervózne kontrolovala to, čo som jedla.

Kedysi som si myslela, že si nezaslúžim mať dobrý pocit zo svojho tela alebo zo seba ako celku, pretože môj obraz nespĺňal vyššie uvedené kritériá. 
Moje telo bolo mäkkšie a krivky mali guľatejší tvar. 

Premýšľala som a pýtala sa, ako môžem milovať svoje telo, ktoré si to nezaslúži? 
Chcela som sa milovať, ale zároveň som celou svojou bytosťou verila, že to nesmiem. 

Neviem, odkiaľ tieto kritéria prišli... 
Pravdepodobne to je zmes prísnych spoločenských, fyzických štandardov a môjho vlastného pohľadu, ktoré znižovali moje sebavedomie.

Neustále som cítila, že sa nemôžem radovať zo svojho tela, pokým neschudnem. 
A kým to nesplním, nemôžem sa milovať.


Nedávno som čítala zaujímavý článok o jednej žene, ktorá na Valentína napísala list sebe samej - svojmu telu s týmto prísľubom:

„Dnes, v deň svätého Valentína, v deň, keď všetci oslavujú lásku, ja oslavujem lásku k Tebe: milujem Ťa v dobrom i zlom, v zdraví aj šťastí, s vŕzgajúcimi kĺbami aj bolesťami v kolenách, so všetkými vráskami na tvári a budem Ťa milovať po zvyšok života, každú chvíľu a všade, kde budeš, až kým nás smrť nerozdelí... "


Nad slovami o vŕzgajúcich kĺboch a bolestiach v kolenách som sa pozastavila, pretože som si uvedomila, aké je dôležité milovať svoje telo také aké je. 
Či beží dlhé kilometre alebo leží v posteli, keď je choré. 
Či je chudé, alebo opakovane priberie. 
Či sa jeho emocionálne a fyzické vzostupy i pády podobajú jazde na horskej dráhe, treba ho milovať bez podmienok. 
Bez špecifických kritérií.

Je potrebné si uvedomiť, aby sme pre seba robili to, čo robíme pre ostatných. 
Keď niekoho milujeme - najlepšieho priateľa, našich rodičov, naše deti - milujeme ich bezpodmienečne. 
Neriadime sa žiadnymi kritériami, ktoré tá osoba musí spĺňať. 
Nerozmýšľame nad tým, či našu lásku k nim musíme niekde vytvoriť- či už v posilňovni alebo pri jedálenskom stole. 
Nerozmýšľame o ich kvalitách, o ich fyzickom vzhľade či hodnote.
Tí, ktorých milujeme si nemusia získavať náš rešpekt. 
Nepotrebujú mať svalnaté nohy, štíhle stehná, úzke boky, alebo vystúpené lícne kosti, aby sme ich dokázali oceniť a milovať.

Čo potrebujeme, aby sme dokázali rešpektovať naše vlastné telo, naše vlastné JA? 

Je normálne, že spoločnosť profituje z našich pocitov neistoty, menejcennosti a pravidelných útokov na vzhľad tela? 

Naše telá sú zložité, komplexné stroje a úžasné umelecké výtvory prírody. 
Každú sekundu nenápadne pracujú, aby sme prežili - dýchajú, pohybujú sa, vidia, počujú, dotýkajú sa...

Vďaka nim si môžeme plniť naše sny. 
Môžeme byť umelcami...
Môžeme rodiť deti... 
Môžeme milovať...
Môžeme objímať...
Variť chutné jedlo a vychutnávať si ho vždy, keď zahryzneme do nejakého chutného sústa... 
Môžeme tancovať...
Naučiť sa niečo nové... 
Môžeme sa smiať...

Naše telá sú ako vozidlá, ktoré nás odvezú na úžasné miesta, či už sa na ne dostaneme prostredníctvom našich nôh, alebo našich rúk.
A ktoré, keď prídu na miesto určenia, sú schopné o ňom čítať, alebo napísať príbeh.

Nepotrebujeme čakať, až budeme bez chyby či bez vrások, aby sme dokázali rešpektovať, oceňovať a milovať seba samého. 

Nepotrebujeme čakať, až sa zbavíme nadbytočných kilogramov. 

Nepotrebujeme čakať, až budeme mať svalnaté brucho alebo štíhly pás.

Neprestaňte rešpektovať, vážiť si a milovať svoje telo, keď nemôže urobiť určité cviky, alebo keď je choré či unavené.

DOKOLNALOSŤ - čokoľvek si pod týmto slovom predstavujete - či už to je nepretržité podávanie vrcholového výkonu, alebo dokonale vytvarovaný nos - nie je to podmienka pre pozitívne vnímanie vlastného tela a rozhodne to nie je podmienka pre porozumenie a milovanie seba ako celku.

Ak by to podmienkou bolo, nikto by sa nemal rád a nikto by nemohol byť milovaný.

Láska... existuje... 

Existuje vo všetkých tvaroch, veľkostiach, farbách či chutiach...



...a aby sme vedeli milovať niekoho iného, najskôr musíme vedieť milovať seba samého...

Zdroj:  https://www.facebook.com/pages/Z%C3%A1zra%C4%8Dn%C3%A9-my%C5%A1lienky/149226891905549

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/