Čo som si nechal, stratil som. Čo som dal, zostalo mi naveky. 

Žil raz jeden múdry farmár, ktorý miloval svoju kukuricu. Žil v oblasti drobných dediniek a v jednej z nich vlastnil svoje rozľahlé polia plné kukurice. Vidiecky stereotyp čas od času povzniesli zaujímavé každoročné súťaže. Jednou z takých bola aj súťaž o najkvalitnejšiu kukuricu. A tak sa farmár rozhodol, že sa tohtoročného ročníka zúčastní aj on. K údivu všetkých celkom suverénne vyhral a od tej doby v kukuričnom zápolení nechýbal ani jediný rok. Raz s ním jeden novinár urobil rozhovor a dozvedel sa niečo veľmi zaujímavé o tom, ako pestuje svoju kukuricu, v čom spočíva tajomstvo jeho úspechu.

Novinár zistil, že farmár sa delil o svoje kukuričná semená so všetkými roľníkmi, ktorí pestovali kukuricu v jeho susedstve. „Nebojíte sa dávať svoje kukuričná semená svojim susedom, keď sa aj oni každý rok zúčastňujú rovnakej súťaže ako vy?", opýtal sa.

„Nie, vôbec nie, skôr naopak," odpovedal farmár. „Vietor predsa roznáša peľ z poľa na pole a keď budú moji susedia pestovať nekvalitnú kukuricu, postupne bude klesať aj kvalita mojej kukurice. Ak chcem pestovať dobrú kukuricu, musím pomáhať svojim susedom, aby aj oni pestovali kvalitnú kukuricu. Amatéri súťažia, profesionáli spolupracujú. Náš blahobyt je zviazaný s blahobytom všetkých", zakončil farmár rozhovor...

Zdroj: https://www.facebook.com/BO.HOVA

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/