Keby som znovu žila so svojím mužom, bola by som mu viac ženou.

Nesprávala by som sa k nemu z pozície sily, pretože to je mužská rola, ale učila by som ho sile svojej lásky. Viac by som ho objímala a hladkala než sa hádala a bojovala.

Nepovedala by som, že k nemu budem milá až potom, čo bude milý on, pretože muž predsa nemôže vedieť, čo to je byť milý, ale bola by som k nemu milá, aby sa naučil, čo to znamená a aké je to pre neho výhodné.

Nenútila by som ho žiť podľa svojich očakávaní, ale očakávala by som, že bude žiť svoj život.

Už by som ho nekritizovala. Toto s mužmi moc nefunguje, väčšinou sa zaseknú a nikdy na túto „prehru" nezabudnú. Naopak, vždy, a aj za tú najmenšiu vec, by som ho chválila.

Viac by som mu načúvala a menej ho poúčala. Viem už totiž, že muži hovoria rovnakými slovami niečo iné ako ženy. A tiež že hovoria málo, ale čo povedia, na rozdiel od žien, aj urobia.

Nenechala by som sa kamarátkami prehovoriť k tomu, aby som o ňom hovorila negatívne. Naopak, vždy by som stála pri ňom a bránila ho, napríklad aj pred kamarátkami, ale dokonca aj pred svojimi rodičmi. Viem už totiž, že keď žena nasleduje svojho muža, obzvlášť v časoch krízy, vždy ju to nakoniec posilní a o to viac je sama sebou.

Už by som nevyžadovala, aby mi aj po rokoch vyznával lásku pred svojimi kamarátmi a už vôbec nie pred jeho alebo mojimi rodičmi alebo kolegami. A nechala by som na ňom, či sa budeme na verejnosti držať za ruky.

Ak by som chcela, aby opravil kvapkajúci kohútik, zmienila by som, že obdivujem jeho organizačné schopnosti, s akými vždy dokázal zohnať opravára (nechala by som na ňom, kedy a ako), a len tak mimochodom by som vyjadrila želanie, aby ten kohútik prestal kvapkať.

Nenútila by som ho chodiť so mnou nakupovať, ale o to viac by som obdivovala, ako dokáže zohnať čo je potrebné.

Vysvetlila by som mu každý mesiac, že ​​pred menštruáciou a často aj počas nej budem hovoriť veci, ktoré tak v skutočnosti nemyslím - aby to nebral vážne (aby sa k smrti neľakal že je nášmu vzťahu koniec).

Dohodla by som si s ním jasné signály - napríklad, keď prídem nahá, mám chuť sa milovať. Tomu neodolá žiaden muž na svete! Alebo keď si dám na hlavu uterák, bolí ma hlava, aby nepodliehal hlbinné kríze že zase niečo pokazil.

Už totiž viem, že mlčanie ženy je mučenie muža, a že muž je zo ženy stále trochu zmätený.

Nikdy by som mu nekládla nezodpovedateľné otázky, pretože už viem, že keď muž niečo nevie, je ponížený a berie to ako životnú prehru. A tiež by som po ňom už nechcela, aby rozhodoval, ktorý svetrík mi viac pristane.

Nerozčuľovali by ma jeho ironické poznámky, pretože by som už vedela, že to je ako keď chlapec podrazí dievčaťu nohy, teda spôsob pozornosti a vyjadrenie záujmu.

Najprv by som ho nakŕmila, a až potom by som si s ním rozprávala.

Neutierala by som a nezametala pod jeho stoličkou, keď na nej práve sedí, lebo už viem, že aj on v byte potrebuje svoj bezpečný kútik a je tým ponižovaný.

Nevyčítala by som mu noviny a televíziu, pretože už viem, že to je jeho spôsob relaxácie po práci.

Neustále by som mu dávala najavo, ako mi imponuje, a sama by som sa ho snažila čo najviac (nežnosťou, starostlivosťou, alebo nahotou) inšpirovať. Nikdy by som mu nehovorila, že sa k sebe nehodíme, pretože je tak iný, ale obdivovala by som ho, ako je krásne iný.

Obmedzila by som sledovanie telenoviel a romantických filmov, pretože so skutočnosťou nemajú nič spoločné: programujú nás k závislosti na konzumizme, propagovaných predmetoch a pomyselnej rozkoši. Už tiež viem, že porovnávať toho môjho s vyretušovanými krásavcami z obrazovky je nezmysel a začiatok konca vzťahu.

Nepripravovala by som sa na milovanie neskoro v noci dvadsať minút v kúpeľni, pretože viem, že by mi mohol zaspať, ale pomilovala by som sa s ním a až potom by som išla do kúpeľne. A aj keby spočiatku nechcel, už viem, aké ľahké je prehovoriť ho k tomu. Pri milovaní by som ho za neustálej chvály stále učila, ako ma potešiť. Už totiž viem, že zatiaľ čo žena je desaťkrát citlivejšia ako muž, a to na celom tele, muž je skutočne citlivý väčšinou len na tom jednom mieste, takže evolučne nemôže mať najmenšie poňatie, ako hladiť ženu.

Uvedomujem si tiež, že to má v tomto a iných ohľadoch so mnou ťažké, pretože jemu k spokojnosti stačí, aby som prišla nahá.

Keby som znovu žila so svojím mužom, bola by som mu ústretovou, jemnou a prijímajúcou ženou, a on by potom tým viac bol uvoľneným, ale zároveň silným, citlivo na moje potreby reagujúcim a oporu poskytujúcim mužom.

Zdroj: https://www.facebook.com/notes/indigov%C3%A9-d%C4%9Bti-indigo-children-fenom%C3%A9n-doby/kdybych-znovu-%C5%BEila-se-sv%C3%BDm-mu%C5%BEem/557319600956427

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/