A žena, ktorá chovala na prsiach svoje dieťa, povedala: „Prehovor k nám o deťoch.“

A on povedal:

„Vaše deti nie sú vašimi deťmi.

Sú synmi a dcérami túžby Života po sebe samom.

Prechádzajú vami, ale nevychádzajú z vás,

a hoci sú s vami, predsa vám nepatria.

Môžete im dať svoju lásku, ale nedáte im svoje myšlienky,

lebo oni majú svoje vlastné myšlienky.

Môžete vlastniť ich telá, ale nie ich duše,

lebo ich duše sídlia v dome zajtrajšku, do ktorého nemôžete vstúpiť, dokonca ani vo svojich snoch nie.

Môžete sa snažiť byť ako oni, ale zistíte, že ich tým neprinútite k tomu, aby vás milovali.

Lebo život nekráča vzad, ani sa nezaoberá včerajškom.

Vy ste luky, z ktorých sú vaše deti ako živé šípy vyslané vpred.

Lukostrelec vidí značku na ceste nekonečna a ohýba vás svojou mocnou vôľou, takže Jeho šípy vyletia vpred šikovne a ďaleko.

Nech je toto ohýbanie v rukách lukostrelcov všetkým pre radosť;

lebo aj keď miluje šíp, ktorý letí, zároveň miluje aj luk, ktorý je stále na mieste.“

Zdroj: Kahlil Gibran, Prorok

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/