Život nepozná žiadnych miláčikov šťasteny. Boh je život a tento životný princíp je prítomný v každom človeku – vždy a všade. Človek je podľa Božieho určenia povolaný k životu v harmónii, mieri, kráse, radosti a bohatstve. Práve takto chápeme Božiu vôľu, nazývanú niekedy tiež tendencie života.                                                                                                               Kto sám v sebe zatarasí cestu voľnému prúdu života, spôsobí si poruchy podvedomia a vystavuje sa nešťastiu. Boh nie je pôvodcom utrpenia a zmätku tohto sveta. Príčinu svojho nešťastia musí človek hľadať vo vlastnom deštruktívnom myslení. Preto by bolo úplne nesprávne učiniť Boha zodpovedným za choroby a nešťastie.

A predsa existuje mnoho ľudí, ktorí hľadajú v Bohu pôvodcu všetkých hriechov, chorôb a ľudského utrpenia, vlastných bolestí, nešťastí a osobných rán osudu, proste pôvodcu všetkých temných stránok života. Inokedy na neho aspoň zvaľujú zodpovednosť za tieto nedobré životné momenty.

Podobné negatívne chápanie Boha sa vypomstí ako negatívne reakcie podvedomia. Takto uvažujúci ľudia bohužiaľ nevedia, že trestajú sami seba. Než budete môcť viesť zdravý, šťastný a tvorčí život, musíte najprv poznať pravdu, dosiahnúť sebaoslobodenie a zdržať sa všetkého odsudzovania, horkosti a hnevu. Akonáhle však vaše myslenie a cítenie ovládne predstava Boha lásky, akonáhle v ňom začnete vidieť milujúceho otca, ktorý nám vládne, stará sa o nás a zároveň nás vedie, zachováva a posilňuje, vryje sa táto koncepcia Boha do nášho podvedomia a stane sa prameňom nekonečných požehnaní.

Život vždy odpúšťa

Život vám odpustí, keď si porežete prst. Nastane hojivý proces, riadený podvedomím. Vzniknú nové bunky a zacelia ranu. Ak zjete skazenú potravu, organizmus dostane podnet, aby sa nepoživateľnej stravy opäť zbavil. Keď si popálite ruku, narušené tkanivo je nahradené novou kožou. Život dokáže odpúšťať. Je vždy ochotný odpustiť. Požehnanie života – to je zdravie, vitalita, vyrovnanosť a pokoj. Tých sa človeku dostáva, pokiaľ žije v súlade s prírodou.

Ako sa oslobodil od svojho pocitu viny

Poznal som jedného muža, ktorý s neúnavnou horlivosťou pracoval denne celú noc až do ranných hodín. Svoju ženu a dvoch chlapcov si sotva všimol, pretože obchody ho úplne zamestnávali. Keď som ho poznal, mal krvný tlak cez 200. Bolo mi jasné, že ho prenasledovali silné pocity viny, a že sa podvedome trestal tvrdou prácou a zrieknutím sa rodinného života. Normálny človek by takto nikdy nejednal, ale vyhradil by i žene určitý podiel na vlastnom živote a zaujímal by sa o vývin svojich synov.

Vysvetlil som mu dôvod jeho nadľudskej snahy: „Niečo vás zožiera, inak by ste sa takto nesprával. Trestáte sa, ale musíte sa naučiť sám sebe odpúšťať.“ Ukázalo sa, že v skutočnosti trpel hlbokým pocitom viny voči svojmu bratovi. Vysvetlil som mu, že Boh ho netrestá, ale, že on sám seba mučí. „Každé porušenie zákonov života,“ povedal som mu, „prináša zodpovedajúci trest. Kto sa dotkne teplého predmetu, spáli sa. Sily prírody sú úplne neutrálne, len spôsob, akým ich človek používa, určuje, či pôsobí dobro alebo zlo. Oheň nie je ani dobrý, ani zlý. Dom je možné ohňom príjemne vykúriť alebo spáliť. Jediným hriechom je neznalosť životných zákonov a jediný trest spočíva v automaticky negatívnej reakcii, ktorá nutne nastáva v dôsledku porušeniu zákonov života. Kto nedbá na chemické zákony, môže spôsobiť strašnú explóziu. Kto sa rozbehne oproti skale, zraní sa. Oba účinky predstavujú odplatu za to, že človek nedbá zákonitých súvislostí.“

Moje vysvetlenie otvorilo mužovi oči. Pochopil, že Boh jeho „otroctvo“ a s ním spojené utrpenie v žiadnom prípade nevyžaduje ani neschvaľuje, ale že ide iba o reakciu podvedomia na jeho deštruktívny spôsob myslenia. A aký bol priamy impulz? I keď už uplynulo mnoho rokov, nemohol si odpustiť, že raz podviedol svojho dnes už mŕtveho brata.

Opýtal som sa ho: „Podviedol by ste brata i dnes?“ – „Nie.“

„Veril ste vtedy, že máte pre svoje správanie dobrý dôvod?“

„Áno.“

„Urobil by ste to isté dnes ešte raz?“

Potriasol hlavou a povedal: „V žiadnom prípade. Dnes sa deň čo deň snažím druhým ľuďom v živote pomáhať.“

„Dnes máte viac skúseností a dospel ste k hlbšiemu poznaniu. Aby človek dosiahol odpustenie, musí najskôr odpustiť sám sebe. Odpustenie proste znamená zapojiť sa do Božej harmónie. „Peklo“ – peklo na zemi – to je sebatrýznenie. „Nebesá“ – to je harmónia, mier, odpúšťajúce dobro.“

Vplyvom tohto nového pohľadu na vec sa onomu mužovi podarilo úplne sa zbaviť pocitu viny a výčitiek. Pri neskoršej lekárskej prehliadke sa ukázalo, že má zase úplne normálny krvný tlak. Záchrana duše priniesla záchranu i telu.

Vrah sa naučil odpúšťať sám sebe

Pred mnohými rokmi ma navštívil muž, ktorý zavraždil svojho brata. Žil roky v trvalom, desivom strachu pred Božím trestom. Ako mi vysvetlil, prekvapil brata so svojou ženou a v slepom pomätení zmyslov ho zastrelil. Túto vraždu v afekte spáchal asi pred pätnástimi rokmi v Európe. Medzitým sa v Amerike oženil a má tri deti. Úplne sa zmenil a využíval svoje vplyvné postavenie k tomu, aby vykonal čo najviac dobra.

Vysvetlil som mu, že muž, ktorý zavraždil jeho brata, s ním nie je ani fyzicky, ani psychicky totožný. Je vedecky dokázané, že v priebehu niekoľkých rokov odumrie každá bunka nášho tela a je nahradená bunkou novou. Ale i keď túto skutočnosť necháme stranou, je duchovne a duševne úplne novým človekom, ako dokazuje jeho láska a obetavosť k druhým. Ten, ktorý pred viac než 15 rokmi zabil, je duševne a duchovne mŕtvy. Pokiaľ si navzdory svojej celkovej premene robí i dnes výčitky, obviňuje niekoho úplne nezúčastneného!

Toto vysvetlenie sa neminulo účinku a sňalo mu z duše ťažké bremeno. Pochopil skutočný význam slov z Biblie: „Poďte, prejednajme to spolu, hovorí Hospodin. I keby vaše hriechy boli ako šarlat, zbelejú ako sneh, i keby boli červené ako purpur, budú biele ako vlna.“ Izaiáš 1, 18.     

Bez odpustenia nie je uzdravenie

Odpúšťať druhým – to je neodmysliteľný predpoklad vlastného telesného a duševného zdravia. Kto chce byť úplne šťastný a zdravý, musí najprv odpustiť každému, kto mu urobil niečo zlého.

„A kedykoľvek povstávate k modlitbe, odpúšťajte, čo proti druhým máte, aby i váš otec, ktorý je na nebesiach, vám odpustil vaše priestupky.“ Marek 11, 25.

Buďte zhovievaví i k vlastným chybám a slabostiam a snažte sa, aby vaše myslenie bolo v súlade s Božím poriadkom. Človek nemôže odpustiť sám sebe, pokiaľ najprv neodpustí druhým. Kto nevie odpúšťať sám sebe, dokazuje tým iba svoju povýšenosť alebo nevedomosť.

Psychosomatická škola moderného lekárstva stále znovu zdôrazňuje, že mnoho chorôb – od dny až k najrôznejším srdcovým ťažkostiam -  je spôsobená výčitkami svedomia, pocitmi viny a nepriateľstvom. Zástancovia tejto novej teórie vysvetľujú, že pacienti ochorejú väčšinou vtedy, keď s horkosťou a nenávisťou myslia na ľudí, ktorí ich zranili, podviedli, zle s nimi jednali či im inak uškodili. Tu existuje len jediný prostriedok: vyrvať zo seba všetku nenávisť a horkosť i s koreňmi cestou úprimného odpustenia.

Technika odpustenia

Kto použije tu popísanú jednoduchú techniku, čoskoro zažije, ako do jeho života vstupuje zázrak. Upokojte svoje myšlienky a telesne i duševne sa uvoľnite. Myslite na Boha a jeho lásku ku všetkým ľuďom. Hovorte si s úprimným srdcom: „Úplne a bezvýhradne mu/jej (menujte dotyčnú osobu) odpúšťam. Môj duch i moja duša sú zbavené všetkej horkosti. Odpúšťam bez akéhokoľvek obmedzenia všetkého, čo sa v tejto súvislosti stalo. Som oslobodený a tiež on/ona je oslobodený/á. Je to nádherný pocit. Dnes je deň „všeobecnej amnestie“. Prajem všetkým blížnym zdravie, šťastie, pokoj a všetky požehnania života. Robím tak z vlastného slobodného rozhodnutia a som plný radosti a lásky. Akonáhle ma od tejto chvíle napadne meno niektorého človeka, ktorý mi uškodil, poviem: Nemáš žiadnu vinu a patria ti všetky požehnania života! Ja som voľný, ty si voľný. Nech všetci žijeme v šťastí a radosti!“

Najväčšie tajomstvo pravého odpustenia spočíva v tom, že stačí odpustiť raz. Akonáhle sa zo spomienok opäť vynorí človek, ktorý vám uškodil, prípadne samá vec, ktorú vám spôsobil, stačí povedať: „Pokoj s tebou!“ Vyslovte tieto slová zakaždým, keď sa objaví takáto spomienka. Za niekoľko dní zistíte, že onomu človeu alebo jeho previneniu na vás, venujete stále menej myšlienok, až na neho úplne zabudnete.

Zdroj: Joseph Murphy, Moc podvědomí

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/