Keď sa snažíme meniť svet podľa svojich prianí a snov, často počujeme: „Nebuď taký rojko, musíš byť predsa realista!“ Ako môžeme uskutočniť svoje sny a zároveň byť realistami? Sny sa predsa nedajú realizovať nikde inde než práve v realite. Ako sa teda sny stávajú realitou?                                                 Veda ukázala, že človek nevníma to, čo tu je, ale to, o čom sa on domnieva, že tu je. Každý nosí svoje okuliare, cez ktoré vníma svet inak. Nevidíme očami, ale v skutočnosti mozgom. Oko totiž mozgu sprostredkováva len signály prijatých svetelných vnemov. Až v mozgu sú tieto podnety spracovávané na farby a tvary a interpretované.

V skutočnosti teda neexistuje ani svetlo, ani farba, ale iba energia rôznych vibrácií. V podstate by sme mohli pokojne povedať, že realita sama o sebe neexistuje. Vzniká až našim „prekladom“, tým, ako „interpretujeme“ vibrácie. Realita je tiež ale zdaním len zdanlivo. Akonáhle sa zaoberáme skutočnosťou za týmto zdaním, musíme sa pripraviť na to, že vstúpime do úplne iného sveta. V tomto novom svete zistíme, že stvorenie v každom okamihu začína „v hlave“ a že každý si svoju realitu sám vymýšľa alebo „tvorí“. To súčasne ukazuje jednota hmoty, ducha a skutočnosti.

Preto je realita omnoho viac než iba zdanie. To nám ukazuje aj múdrosť reči:

Slovo „realita“ obsahuje slabiky „re“ a „al“. Re alebo Ra bolo v starom Egypte označenie slnečného boha, platilo ako symbol zdroja energie, vibrácie, svetla. Al poukazuje na univerzum, na celok. Slovo realita teda znamená „celok“ pretože „všetko je energia rôznych vibrácií“. To je realita.

V biblii, v knihe Genesis, sa píše: „Na začiatku stvoril Boh nebo a zem.“ „Na začiatku“ tam ale nestojí. Originál znie: „berašt“. „Be“ znamená „v“ a „raš“ znamená „hlava“. Správny preklad by teda mal znieť: „V hlave stvoril Boh nebo a zem.“

Na inom mieste sa píše: „Na začiatku bolo slovo.“ Originál ale znie: „Na začiatku bolo logos.“ To síce znamená tiež slovo, ale v prvom rade je to myšlienka. Správne by teda malo byť: „Na začiatku bola myšlienka.“

Realita teda vzniká v hlave, je produktom myšlienky a prejavuje sa vo vonkajšom svete.

Skutočnosť a realita

Bolo by ale ilúziou myslieť si, že ilúzia je ilúzia. To, čo veľkí mudrci sveta nazývali „májou“ alebo klamom, ilúziou, neznamená, že to neexistuje. Znamená to len, že zdanie nie je tým, čím sa zdá byť (realitou) a že za ilúziou nájdeme skutočnosť, ba dokonca že samo zdanie pozostáva z reality.

V skutočnosti je všetko skutočnosť, len sa to ukazuje iné, než to je. V skutočnosti existuje len jedna skutočnosť a všetko, čo je, je prejavom tejto jednej skutočnosti.

Ilúzia a skutočnosť sú v skutočnosti to isté, lebo každý prejav skutočnosti je ilúzia, ale aj tak pritom zostáva stále onou jednou skutočnosťou. Ilúzia je „inkarnácia skutočnosti“, ktorá sa stala realitou. Ilúzia prejavov dáva „nemeniteľnej skutočnosti“ možnosť zdanlivej premeny. Pozri sa na ilúziu a uvidíš skutočnosť. To znamená ponorenie sa do sveta ozajstného bytia.

Lenže aj z ilúzie (reality) vznikajú ilúzie (ilúzie reality). Tak vzniká z ilúzie bytia ilúzia ega. Akonáhle žijeme v jednej ilúzii, ktorá nepochádza bezprostredne zo skutočnosti, vzniká trápenie, pretože sme sa príliš vzdialili od svojej skutočnosti a musíme sa vrátiť späť k pôvodnej hre. V skutočnosti sme večná existencia, ktorá sa prejavuje ako čisté bytie bez akýchkoľvek vlastností. Toto bytie si v každej inkarnácii zo svojich doterajších skúseností a vtisnutých vzorcov okolia vytvára konkrétnu osobnosť a identifikáciou s ňou prijíma tie vlastnosti, ktoré sa jej javia potrebné a užitočné pre cestu k vlastnej dokonalosti.

Existuje „univerzálne vedomie“, ktoré sa nachádza v permanentnom procese uvedomovania, neustálej evolúcie, ktoré vedie od nevedomej k vedomej dokonalosti bytia. Každý z nás k tomuto uvedomovaciemu procesu prispieva každou svojou myšlienkou, každým poznatkom. Tiež náš rozum ešte nenašiel svoju pravú úlohu a je tiež v neustálej evolúcii. To ukazuje skutočnosť, že využívame len asi 15 percent mozgovej kapacity. Zvyšných 85 percent ešte čaká na svoju pravú úlohu.

Úloha, ktorú teraz máme bezprostredne pred sebou, spočíva v tom: „Neustále a vedome nanovo vytvárať realitu v permanentnom procese tvorenia.“ Meradlom budúcnosti už nie je realita, ale ideál, dokonalosť. Realita bude v tomto smere neustále nanovo určovaná.

Uvedomme si teda ešte raz dôležitý rozdiel medzi skutočnosťou a realitou. To je Zákon reality: Realita je to, čo bolo stvorené, skutočnosť je to, čo vytvára. To znamená, že budúci ideál určuje realitu súčasnosti.

Zdroj: Kurt Tepperwein, Duchovné zákony

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/