Išla som autobusom do Dublinu a bola práve dopravná špička. Nastúpila mladá žena. Myslím, že to bola Francúzska. Autobus bol preplnený a ona zo začiatku stála. Videla som svetlo jej strážneho anjela, ako sa na chvíľu otvorilo, aby pritiahlo moju pozornosť, ale zase sa zavrelo skôr, než som si mohla všimnúť, ako ten anjel vyzerá. O chvíľu neskôr som videla dvoch bielych anjelov, ktorí stáli vedľa nej a šepkali jej do ucha. Pár ľudí vystúpilo a ona si sadla vzadu v autobuse. Autobus sa ale zase rýchlo naplnil a ja som videla, ako nastúpila stará babička a nikto ju nepustil si sadnúť. Tí dvaja anjeli znovu zašepkali tej mladej žene do ucha, ona sa postavila a pridržajúc sa svojho miesta zavolala na tú starú pani a pustila ju, nech si sadne. Bolo krásne vidieť, ako tej staručkej pani anjeli pomáhali aj týmto spôsobom.

Išla som ďalej, cesta mi trvá asi hodinu dohromady. Nakoniec sa miesto opäť uvoľnilo a tá mladá žena si znova vďačne sedla. Krátko nato ale nastúpila nejaká mamička s dieťaťom a znovu boli všetky miesta obsadené. Tí dvaja anjeli znovu zašepkali do jej ucha a ona sa znova postavila. Chvíľku po tom, čo si mamička s dieťaťom sadla, dieťa zaspalo a spalo po zvyšok cesty. Cítila som veľkú radosť, keď som ju videla, ako dobre načúva svojim anjelov. Pomodlila som sa k Bohu a anjelom, aby ďalej tak krásne vedela načúvať. Viem, že ostatní anjeli našeptávali aj ostatným ľuďom v autobuse, obzvlášť tým, ktorí boli zdraví a silní, ale tí nepočúvali, dokonca sa na tú mladú ženu pozerali ako na blázna, ktorý sa vzdal svojho miesta.

Modlím sa, aby sme sa všetci naučili načúvať svojim anjelom.

S požehnaním,

Lorna

Zdroj: http://www.andelevmychvlasech.cz

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/