Čítal som o jednom starom gréckom filozofovi, ktorý, keď sa dozvedel o smrti svojho syna, odpovedal: ,,Vedel som, že nie je nesmrteľný. "Je to vzdanie sa? Ak áno, potom to nechcem. Vzdať sa niektorým situáciám mi pripadá úplne neprirodzené a neľudské.

Byť odrezaný od vlastných pocitov nie je vzdanie sa. My však nevieme, aký bol vnútorný stav onoho filozofa vo chvíli, keď vyslovil túto vetu. V niektorých extrémnych situáciách môže byť nemožné prijať prítomný okamih. Ale vždy dostanete druhú šancu. Vašou prvou šancou je vzdať sa realite v každom okamihu. Keďže viete, že nie je možné zmeniť to, čo je - pretože to už je  -, prijmete to. Potom urobíte, čo situácia vyžaduje. Ak prijímate realitu týmto spôsobom, nespôsobujete utrpenie ani nešťastie. Žijete v stave nonrezistencie, v stave milosrdenstva a ľahkosti.

Kedykoľvek nie ste schopní prijať realitu - buď preto, že nie ste dostatočne sústredení v prítomnom okamihu, alebo preto, že situácia je absolútne neprijateľná -, spôsobujete bolesť a utrpenie. Môžete sa domnievať, že utrpenie je dôsledkom situácie, ale tak tomu nie je - všetko utrpenie je spôsobené vašou rezistenciou. A tu prichádza vaša druhá šanca. Ak nemôžete prijať vonkajšiu situáciu, prijmite svoju vnútornú situáciu. Nebráňte sa bolesti. Uvedomujte si ju. Vzdajte sa svojmu zármutku, zúfalstvu, strachu a osamelosti. Uvedomujte si svoje emócie, ale neklasifikujte ich. Proste ich prijmite. Potom sledujte, ako sa vaše hlboké utrpenie mení v hlboký pokoj. To je vaše ukrižovanie. Urobte z toho svoje nanebovstúpenie.

Neviem, ako sa môžem vzdať svojmu utrpeniu. Sám ste povedal, že utrpenie je nevzdánie sa. Ako sa môžem vzdať nevzdania sa.

Ak je bolesť príliš hlboká, všetky reči o vzdaní sa sú nezmyselné. Ak cítite hlbokú bolesť, máte pravdepodobne silnú túžbu uniknúť jej, nie sa jej  vzdať. Nechcete cítiť to, čo cítite. To je úplne prirodzené. Žiadna skutočná možnosť úniku však neexistuje. Sú len zdanlivé možnosti - práca, alkohol, drogy, zlosť, potláčanie emócií atď. - ale žiadna z nich vás bolesti nezbaví. Utrpenie sa nezmierni tým, že ho urobíte nevedomým. Ak popierate emočnú bolesť, celé vaše myslenie a činnosť, všetky vaše vzťahy sú narušené bolesťou. Vyžaruje z vás bolesť a druhí ľudia ju podvedome vnímajú. Ak nie sú dostatočne vedomí, môžu mať nutkanie ublížiť vám alebo vy môžete chcieť ublížiť im. Priťahujete a vyjadrujete všetko, čo zodpovedá vášmu vnútornému stavu.

Ak nemôžete bolesti uniknúť, musíte jej čeliť. Nesnažte sa od nej odvracať.  Naplno ju vnímajte a nepremýšľajte o nej! Sústreďte svoju pozornosť na svoju bolesť, nie na situáciu alebo udalosť, ktorá ju spôsobila. Nedovoľte svojej mysli, aby si z vašej bolesti vytvorila totožnosť obete. Sebaľútosť vás uväzní vo vašom utrpení. Keďže bolesti nemôžete uniknúť, zostáva vám jediná možnosť: musíte ju vnímať. Inak sa nič nezmení. Preto si svoju bolesť plne uvedomujte. Neposudzujte ju. Vnímajte svoju bolesť, strach a osamelosť. Sústreďte sa v prítomnom okamihu celým svojím bytím, každou bunkou svojho tela. Tým vnášame svetlo do temnoty. Toto svetlo je plameň vášho vedomia.

V tomto štádiu sa nemusíte snažiť vzdať sa. Už ste sa vzdali. Ako? Plná vedomá pozornosť je prijatím reality, je vzdaním sa. Tým, že si uvedomujete prítomný okamih, užívate jeho moc. Vaša vedomá prítomnosť ruší čas. Bez času nemôže existovať žiadne utrpenie a žiadne negatívne emócie. Prijať utrpenie a uvedomovať si svoju hlbokú bolesť znamená vedome umrieť. Akonáhle umriete touto smrťou, uvedomíte si, že smrť neexistuje - a nie je sa čoho báť. Umrie len vaše ego. Predstavte si slnečný lúč, ktorý zabudol, že je súčasťou slnka, a nahovára si, že si musí vytvoriť inú totožnosť, aby prežil. Nebola by smrť takého sebaklamu neuveriteľne oslobodzujúca?

Zdroj: Eckhart Tolle, Moc přítomného okamžiku

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/