logo
Dnes je 18.04.2024. Meniny má Valér

Vyhľadávanie



Citát na dnes

Navonok sa vždy správate tak, ako sa vidíte správať vo svojom vnútri. (Brian Tracy, Christina Tracy Stein)

Hlasovanie za tento mesiac:

Celkovo:
0 hlasov

Tabuľka aktivity:

1.
10 hlasov


Lorna Byrne - výťažok z knihy: Schody do neba

Lorna Byrne - výťažok z knihy: Schody do neba, kryštálový anjel sa vznáša na oblohe  Raz mi niekto volal a prosil ma, či by som neprijala jedného mladého muža, ktorý bol po autonehode. Toho dohovoreného dňa ráno som počula, ako k bránke prišlo auto, a tak som šla hneď otvoriť dvere. Videla som, ako dvaja ľudia, ktorí boli, ako som predpokladala, jeho rodičia, tlačia na vozíku mladého muža okolo dvadsiatich rokov. Predstavili sme sa a snažili sa nejako dostať vozík po schodoch do domu.

Sedeli sme za kuchynským stolom. Pozrela som sa na toho chlapca, ktorý sa volal Conor. Energia okolo neho bola veľmi tmavá. Nemohol hovoriť a len nehybne sedel zhrbený na vozíku. Jeho matka plakala, keď mi rodičia popisovali Conorov zdravotný stav. Mal vážne poškodený mozog a ochrnuté nohy. Inými časťami tela tiež moc nepohyboval. Zdalo sa, že nič nepočuje a ničomu nerozumie. Vôbec nereagoval, a tak s ním nešlo akokoľvek komunikovať. Lekári povedali, že nemá vôbec žiadnu nádej, a že v tomto stave už bude do konca života.

Pozrela som sa na ich syna. Okolo neho boli anjeli liečitelia, však okolo jeho tela nebolo žiadne energetické svetlo. Svetlo jeho strážneho anjela sa otvorilo a ja som uvidela anjela s veľkou mužnou silou. Dôrazne mi povedal: "Ten chlapec nie je žiadny kripeľ, Lorna! Hovor na neho, počuje ťa. Potrebuje mať dôvod prečo žiť. Potrebuje povzbudenie, aby bojoval a zdvihol sa z toho vozíka, chodil a žil svoj život! "

Potom sa svetlo jeho strážneho anjela znovu zavrelo. Vstala som a šla ku Conorovi. Potichu som sa modlila a počas toho sa dotkla jeho nôh, rúk, ramien a hrude. Keď som zacítila tlkot jeho srdca, položila som mu ruku na hlavu a pozrela sa mu do očí. "Viem, že ma počuješ," povedala som. "Ja viem, že sa uzdravíš, ale musíš pre to bojovať. Musíš sa snažiť zo všetkých síl, aby si mohol chodiť a hovoriť. Musíš to urobiť. Musíš sa chcieť uzdraviť. Ja vidím, že sa môžeš vyliečiť, mať prácu, oženiť sa a mať deti, ale nesmieš nad sebou zlomiť palicu. Musíš bojovať, aby si sa uzdravil. Budem sa za teba každý deň modliť k Bohu - nenechám ťa v tom samého. Je jedno, čo hovoria doktori alebo ostatní, môžeš to dokázať. Môžeš získať svoj život späť. Ale musíš pre to bojovať! "

Potom som prestala hovoriť a ešte chvíľu som sa nad ním modlila. Obklopilo ho šesť anjelov liečiteľov. Mali natiahnuté ruky a dotýkali sa všetkých častí jeho tela. "Ja viem, že ma počuješ," povedala som mu. "Ja viem, že si počul, čo som hovorila, aj keď mi to nemôžeš potvrdiť. Môžeš to dokázať, ale musíš bojovať. "

Jeho rodičia sa modlili vedľa mňa a slzy im stekali po lícach. Uverili tomu, čo povedali lekári, a báli sa, že prídu o svoju poslednú nádej. Zúfalo chceli veriť, že existuje možnosť, aby sa ich syn uzdravil. Odprevadila som ich k autu a pritom som sa stále modlila za Conorovo uzdravenie.

Za nejaký čas - mohli to byť mesiace, možno aj rok - mi jeho rodičia zavolali a povedali mi, že chcú, aby som sa s Conorom znovu zišla. Bol to úplne niekto iný. Bol stále na vozíku, ale mohol hýbať rukami a hlavou. A mohol hovoriť, aj keď bol jeho hlas roztrasený a bolo ťažké mu rozumieť, ja som mu ale rozumela dobre. Povedal: "Lorna, ja som ťa vtedy počul. Vo svojom vnútri som kričal. Bola si jediný človek, ktorý vo mne nevidel doživotného kripla. Dala si mi nádej. "

Hovorenie ho stálo veľa úsilia, takže si na chvíľu odpočinul. Usmiala som sa na neho a on hovoril ďalej: "Dala si mi vieru a odvahu, aby som prinútil svoje telo, aby ma počúvalo. Ďakujem ti. Viem, že sa uzdravím. Budeš sa za mňa ďalej modliť? "Pomodlila som sa nad ním znovu a okolo neho sa zniesli anjeli liečitelia. Požehnala som mu.

Ešte niekoľkokrát som sa od tej doby s Conorom stretla - zakaždým na tom bol lepšie. Naposledy som ho videla asi pred rokom na Graftonskej ulici v Dubline. Išiel po ulici, smial sa a viedol sa za ruku s dievčaťom. Zdalo sa, že chodí skvele. Po tej strašnej nehode na ňom nebolo ani pamiatky. On ma nevidel, ale jeho strážny anjel sa otvoril a doširoka sa na mňa usmial. Neviem, či tohto mladého muža ešte niekedy uvidím, ale dodnes sa za neho modlím a prosím o jeho uzdravenie a o to, aby mal v živote všetko, čo potrebuje.

 

  

Zdroj: Lorna Byrne, Schody do neba

  

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/

| Zobrazení: 2215
28.11.2012