Slávny francúzsky psychológ Coué, ktorý asi pre 40 rokmi navštívil Ameriku, definoval zákon opačného účinku takto: „Ak sú vaše priania a obrazy vašej fantázie v rozpore, má práve fantázia silnejší účinok.“     Pokiaľ by ste boli naprílad vyzvaný, aby ste prešli po doske ležiacej na zemi, bez váhania by ste to urobili. Ak by však bola táto doska 10 metrov vysoko a jej konce by dosahovali k stenám, tiež by ste po nej bez problémov prešli? Asi by vás strašila predstava, že spadnete, a tak by ste sa báli. Tento strach, ktorý ste si vlastne sami naočkovali, by nad vami pravdepodobne zvíťazil. Prianie, vôľa či pokus obstáť v tejto skúške odvahy by sa obrátili v pravý opak a ešte viac by vo vás upevnili už existujúci strach z neúspechu.

Každé násilné duševné úsilie je od samého začiatku odsúdené k neúspechu. Dokonca privoláva pravý opak vášho priania. Duch ovláda pocit bezmocnosti, ktorý si sami vsugerujete. Pretože však podvedomie riadi práve ona dominujúca myšlienka, jeho rozhodnutie sa i v prípade predstavy odporujúcej vlastnému prianiu prikloní k nej, pretože je silnejšia. Čím menej energie teda vynaložíte, tým lepšie.

Keď hovoríte: „Chcel by som byť vyliečený, ale nie je to možné.“ – „Do každej modlitby sa musím nútiť.“ – „Vynakladám všetku silu svojej vole.“, potom spočíva vaša chyba práve v tom, že si uvedomujete svoje úsilie. Nikdy sa nepokúšajte vnútiť podvedomiu predstavu iba silou svojej vôle. U takýchto pokusov je totiž skutočne od samého začiatku jasné, že musia stroskotať.

Spomeňte si len na tento veľmi rozšírený jav: Hneď ako si študent pri skúške prečíta prvú vetu zadanej úlohy, všetko, čo sa naučil, akoby sa bez stopy stratilo. V hlave cíti hroznú prázdnotu a nedokáže si spomenúť ani na jediný dôležitý fakt. Čím viac zatína zuby a zapája všetku silu svojej vôle, tým menej ho napadá. Akonáhle však za sebou po skúške zavre dvere a zbaví sa duševného tlaku, prúd zabudnutých vedomostí sa vracia, ako by sa mu vysmieval, a on vie všetko. Dôvodom jeho zlyhania je tu, ako vo všetkých podobných prípadoch, zúfalá snaha. Tento príklad je zvlášť vhodný pre objasnenie zákona opačného účinku.

Rozpor medzi prianim a fantáziou je treba odstrániť

Kto sa domnieva, že musí použiť silu, počíta od samého začiatku s odporom. Akonáhle sa ale človek sústredí výlučne na zvládnutie problémov, pozornosť, sa úplne sama odvráti od prekážok.

V Matúšovom evanjeliu 18, 19 si môžeme prečítať: „Ak sa zhodnú dvaja z vás na zemi v prosbe o akúkoľvek vec, môj nebeský otec im to urobí.“

Nehovorí sa tu o ničom inom, než o harmonickom spojení, respektíve súlade medzi vaším vedomím a podvedomím, keď ide o určitú myšlienku, túžbu alebo duševnú predstavu. Akonáhle neexistuje rozpor medzi vedomím a podvedomím, akonáhle sú úplne zajedno, modlitba je vyslyšaná. To, o čom tu hovoríme, môžeme nazvať tiež „vy a vaše prianie“, „vaša myšlienka a váš pocit“, „vaše prianie a vaša fantázia“.

Akémukoľvek konfliktu medzi prianím a fantáziou je možné sa vyhnúť, keď si navodíme stav akéhosi polospánku, kedy je celé vedomé úsilie vo veľkej miere vypnuté. V spánku alebo v stave tranzu je činnosť vedomia najslabšia. Preto sú pre úspešné ovplyvňovanie podvedomia najvhodnejšie práve chvíle tesne pred zaspávaním a po prebudení, kedy sú brány podvedomia otvorené dokorán. V tomto stave sa inak bežné negatívne myšlienky a predstavy, oslabujúce silu prianí, vynárajú najmenej často. Akonáhle sa dokážete preniesť silou svojej fantázie do radostného vzrušenia sprevádzajúceho splnenie vašho priania, postará sa podvedomie o jeho uskutočnenie.

Mnoho ľudí rieši všetky problémy a ťažkosti tak, že využívajú túto vedecky usmernenú fantáziu a s istotou a dôverou očakávajú, že všetko, čo sa javí ich pocitom a predstavivosti ako reálne, sa musí bezpodmienečne uskutočniť.

Prípad jednej mojej známej jasne ukazuje, ako je možné prekonať rozpor medzi prianím a predstavou. Táto žena túžila po zmiernom urovnaní právneho sporu, fantázia jej však vytrvale maľovala predstavy neúspechu, straty, bankrotu a chudoby. Šlo o zamotaný právny problém, ktorého riešenie sa stále viac a viac preťahovalo a koniec bol v nedohľadne.

Na moju radu si vždy večer pred spaním navodila stav tranzu a snažila sa čo najintenzívnejšie pociťovať radosť a odľahčenie, aké by iste prežívala, keby proces dobre dopadol. Vedela, že jej predstava musí byť v súlade s prianím jej srdca. Vždy pred zaspatím sa videla vo vzrušenom rozhovore so svojím právnikom. Kládla mu otázky, na ktoré on odpovedal. A v duchu ho stále znovu počula hovoriť: „Našlo sa riešenie, uspokojivé pre všetky strany, a vec je možné vyriešiť mimosúdne zmiernou cestou.“ Akonáhle ju cez deň opäť prepadol predchádzajúci strach, okamžite si začala premietať tento duševný film. Čoskoro bolo pre ňu jednoduché si živo predstaviť i hlas, úsmev a gestá právneho zástupcu. Túto scénu opakovala tak často, až sa nezmazateľne vryla do jej ducha i fantázie. Za niekoľko týždňov jej právnik skutočne zatelefonoval, aby jej potvrdil, že sa jej subjektívna predstava stala skutočnosťou.

Na tomto mieste je vhodné spomenúť slova žalmu: „Kiež by sa ti páčila reč mojich úst i to, o čom rozjímam v srdci, Hospodine, moja skala, vykupiteľ môj!“ Žalm 19, 15. Vaše myšlienky a vaše city sa majú „páčiť“ a moc a múdrosť vašeho podvedomia vás môže oslobodiť od choroby, poroby a utrpenia.

Zdroj: Joseph Murphy, Moc podvědomí

Zdroj (fotos): http://cz.123rf.com/